Dcéra zradkyne

Najlepšie mafiny sú len v Neohrozenosti...

Keď sa ráno zobudím, bolí ma celý človek. Ledva vstanem z postele. Zatočí sa mi hlava a musím si sadnúť. Chvíľu rozdýchavam nutkanie vracať. Asi som to včera trochu prehnala. Všimnem si, že ani Tobias na tom nie je o nič lepšie. Je rozvalený na posteli a tvár mu zdobia výrazné kruhy pod očami. Predpokladám, že nevyzerám o nič lepšie. Ako prvé si idem dať sprchu. Od Tobiasovho tetovania si nepamätám skoro nič. Ani to, ako som sa dotrepala do postele. Studená sprcha mi v ničom nepomôže, ale aspoň sa cítim čistejšia. Keď vyjdem zo sprchy, uvedomím si, že dneska bojujem s Miou. Ako som na to mohla zabudnúť? Pozriem sa na hodiny na stene. Pár minút do začiatku zápasu. Zatiaľ čo som bola v sprche, Tobias už zmizol. Topánky si ani nestihnem zaviazať a rozbehnem sa do tréningovej miestnosti. Vletím tam, a skoro sa potknem o prah dverí. Zápas medzi Tobiasom a Ericom sa už začal.

„Pekné od teba, že si sa k nám pridala," privíta ma Amar. Zápas pre Tobiasa nevyzerá dobre. Práve sa zviecha zo zeme a Eric sa nad ním víťazoslávne škerí. „Nečakal som, že to bude také ľahké," poznamená a spokojne si obchádza Tobiasa. „Ale tuším som si spomenul na tvoje meno," Eric mu jednu vrazí a na podlahu vystrekne krv. Tobias si rukou utrie ústa, celé od krvi. Odrazu sa Tobias naštve, schmatne Erica za golier a začne ho mlátiť ako žito. Eric sa ani nemá čas brániť. O chvíľu má celú krvavú tvár a skučí ako pes. Tobias ho pustí, v očiach má šialený výraz. Bez slova vybehne z miestnosti. Amar pomôže Ericovi na nohy a pošle ho do ošetrovne.

„Ďalšia je Sam a Mia!" zvolá a postrčí Erica aby si pohol.

Prejdem do vyznačeného kruhu. Mia ma nasleduje. Je to drobné dievča, poľahky by som ju dala dole. Ale aj po toľkých rokoch pod matkinou strechou mi v srdci ešte zostala nejaká tá ľudskosť.

Rozkročím nohy a zatnem päste. Mia ma napodobní. Krúžime v kruhu okolo seba a čakáme, kedy tá druhá zaútočí. Nervózne prešľapujem z nohy na nohu, mám pocit, že čoskoro spadnem z nôh. Vtom sa Mia proti mne rozbehne. Odrazím jej úder a vrátim jej to. Zabudla sa brániť. Mia sa zatacká dozadu a chytí si nos, z ktorého jej začne tiecť krv. Radšej sa snažím nemyslieť, lebo by som sa hneď vzdala. V hlave mi búši, mám pocit ako by mi v nej explodovala bomba. Mia sa otrasie. Zdvihne päsť aby ma znovu udrela. Ale ja si zasa zdvihnem lakeť pred tvár a druhou rukou ju udriem zdvihákom do čeľuste. Mia spadne na zem. Ani sa nesnaží postaviť. Vyhrala som.

To bolo nejaké rýchle, uvedomím si. Príde mi Mii ľúto. Nechcela som jej ublížiť a tak sa jej ospravedlním a podám jej ruku. Ak sa chcem stať Neohrozenou, musím rbiť presne to čo i prikážu. A v tomto prípade je to vyhrať zápas.

Vytrasiem si päste. Amar ma naučil aspoň základy boja. Útoč a hlavne sa nezabudni brániť. Vďaka Amar! Viac toho neviem. Idem si sadnúť na kraj a sledujem ďalší zápas. Keď je po všetkom, Amar napíše na tabuľu mená, ktoré budú bojovať proti sebe zajtra.

Štyri – Sean

Eric – Sam ...

Zdvihne sa mi tlak a búšenie srdca počujem až v ušiach a bubnuje mi v hlave. Zajtra ma určite nečaká nič dobré.

***

Keď si v jedálni sadnem za ten najnenápadnejší stôl vzadu, začne na mňa kývať Zeke aby som si k nim prisadla. Skúsim zariskovať a sadnem si k nim. Shauna sa hrbí nad tanierom a namiesto odpovedí vždy niečo zavrčí. Zeke len zíva do šálky s kávou. Tobias si k nám sadne tiež. Zeke nám predstaví svoju rodinu. Jeho brat Uriah je o dva roky od neho mladší a sedí pri stole so Shauninou mladšou sestrou Lynn. Jeho mama sa volá Hana a na prvý pohľad to vyzerá byť veľmi príjemná žena. Otec mu zomrel ešte keď bol malý.

„Nevadí ti, že už nebývaš doma?" spýtam sa ho len tak, z čírej zvedavosti.

„Ani nie. Mám ich stále po ruke. Nemali by sme sa s nimi baviť do návštevného dňa, ale ak by som niečo potreboval, pomohli by mi. A čo ty? Tebe nechýba tvoj domov?"

„V žiadnom prípade," odpoviem.

„Ani trochu?" dobiedza.

„Ani trochu," prisvedčím a usmejem sa. Mám pocit, že je to môj prvý úsmev odkedy som tu a tak si ho naplno užívam.

„A tebe Štyri domov nechýba?" obráti sa na Tobiasa. Tobias sa chystá odpovedať, keď sa Shaune, ktorá zaspala nad tanierom zošmykne brada z ruky a tvárou padne rovno do taniera a pripučí si čokoládový mafin. Rozrehoceme sa, až mi vyhŕknu slzy. V živote som sa takto nesmiala. Ale páči sa mi to. Shauna je červená ako paprika, ale pridá sa k nám.

***

Sedím na okraji priepasti. Podo mnou tečie v silných prúdoch studená voda. Keď narazí na ostrý kameň zažblnkoce a pustí sa korytom ďalej. Nič jej nestojí v ceste. Bodaj by som bola aj ja ako tá voda. Preniesla by som sa cez všetky problémy ako nič a išla ďalej. Ale nejde to. Premýšľam nad svojím životom. Čo bude ďalej, keď sa stanem Neohrozenou? Pravdepodobne si nájdem prácu, budem môcť mať vlastný byt, priateľov... hlavne tých priateľov. Konečne viem aký je to pocit mať kamarátov. Aký je to pocit keď sa s nimi smejem na totálnych hlúpostiach a robím veci, ktoré sú zakázané. Ale medzi týmto je stále moja matka. Len tak ľahko sa nevzdá. Neodpustí mi, že som ju oklamala, podrazila a neviem čo ešte. Našla vzduchovku v kufri pod mojou posteľou? Všimla si rozstrieľaný symbol Informovanosti na nástenke? Ak áno, bude to ešte horšie ako doteraz. Ale stále je tu jedno záchranné lano. Najprv frakcia, potom krv. Tak znie motto, ktoré vás má posunúť k vášmu rozhodnutiu pri rozhodovacej ceremónii. Vždy som ním opovrhovala. Ale teraz je to moja jediná záchrana.

Z rozjímania ma vytrhne hlas. „Môžem si prisadnúť?" spýta sa ma. Je to Zeke. Neho by som tu vážne nečakala.

„Jasné," odpoviem a trochu sa odsuniem aby som mu spravila miesto.

„Čo tu robíš?" opýta sa a špičkou topánky odkopne malý kamienok. Ten so žblnknutím spadne do vody.

„Rozmýšľam. Kde je Shauna?"

„Trénuje na zajtrajší zápas," odpovie.

„Aha," Chvíľu len tak ticho sedíme a pozorujeme vodu pod nami.

„Inak, priniesol som ti mafin," preruší ticho a odniekiaľ vytiahne čokoládový mafin. „Ešte tam zostal posledný, tak som si povedal, že ti ho zoberiem. Na obede si ani jeden neochutnala."

„Nemala som chuť, ale ďakujem," Zoberiem si ponúkaný mafin a ochutnám ho. „Mmm... je výborný..."

„Najlepšie sú len v Neohrozenosti,- zaškerí sa. „A nabudúce musíš ochutnať čokoládovú tortu. Tá je ešte lepšia!"

„Určite ochutnám," sľúbim s plným ústami.

„No, a potom som si povedal, že ti zoberiem ešte jeden..." Vytiahne ďalší.

Zasmejem sa. „Veď si povedal, že tento bol posledný."

„Ja a matematika nie sme veľký kamoši..." Zaškerí sa a ja sa znovu rozosmejem.

Toto je trochu o ničom kapitola. Ale aj tak sa vám chcem poďakovať, že to aspoň niekto číta:)

arrows222:)

P.S: Ak budete mať čas, pozrite si aj príbeh Why? Complicated love. od @we_love_reading4556 . Je fakt úžasný...:)