Vojak A Vojačka

1. časť

Ahoj volám sa Erika. Som vojačka. Som kapitánka. Mám 17 áno viem som mladá ale začala som ako malá. Hneď som vedela čo chcem robiť. Momentálne som sa presťahovala. Chcela som mať prestávku od ľudí. Nechcem aby niekto vedel že som vojačka.

Začala som normálne chodiť na strednú. Áno nič moc prísť týždeň pred koncom školy ale mne to nevadí.

Ráno som vstávala do školy a 6:40 išla som sa umyť zbaliť a na raňajkovať. Potom so odišla. Nepoznala som tam nikoho. Nepotrebovala som tam niekoho spoznať. Koľkokrát má poslali na misiu s niekým koho som vôbec nepoznala. Išla som po chodníku. Ráno som strašne rada počúvala hudbu prebudilo ma to. Okolo mňa išiel nejaký chalan. Pozerál do telefónu. Bol veľmi sústredený. Akurát išiel kolo mňa ja som bola pri stĺpe asi si ma nevšimol ale vrazil do mňa. Spadla som na zem. Všimol si ma a hneď mu pomohol postaviť sa na nohy. Telefón odložil do vrecka a venoval sa mi.

Prepáč že som ťa zhodil nevidel som ťa si vpohode??

Áno nič mi nie je. Som vpoho.

Ja som Alex.

Teší ma ja som Erika.

Tak ahoj.

Ahoj.

A odišiel. Mal krásne oči. A vypracované telo. Niektorý bi povedali ale čo ma svaly ale ja viem aká je nad tým drina.

Prišla som do školy učiteľka má predstavila a sadla som si úplne dozadu. Jediná voľná lavica.

V tom niekto otvoril dvere stál tam Alex. Ospravedlnil sa že mešká a sadol si vedľa mňa.

Vieš o tom že sedíš na mojom mieste. Ale to je vpoho aj toto miesto je dobré.

Pousmiala som sa. Každy sa rozprával. Nevedela som čo mám robiť a tak som si začala písať s kamarátmi z armády. No nikto neodpisoval.

Prepáč za to ráno.

To je vpoho. Ty cvičíš.

No som v armáde ale nerád to veľmi hovorím a tam to potrebuješ.

Aha.

Čo on je v armáde. Kto to dočerta je. Dala som si slúchadka do uší a začala som počúvať metál. Alex má pobuchal po pleci. Dala som si dole slúchadka a počúvala ho.

Ty počúvaš metál.

Áno.

Vyzeráš že tiež cvičíš.

Nechcela som mu povedať pravdu.

No áno cvičím.

Vtedy zazvonilo. Išla som domov. Pozerala som sa okolo. Keď v tom niekto zakričal moje meno. Otočila som sa a tam bol Alex.

Myslel som si že by sme mohli ísť spolu domov.

Súhlasila som.

Áká je tvoja obľúbená farba. Nie počkaj viem čierna alebo maskáčová.

Vtedy som mala oblečené čierne nohavice, maskáčové tričko a čiernu mikinu. Tenisky ladili s tričkom.

Ehm....čierna. A tvoja.

Mal každý kus o pečenia nejaký iný nevedela som to vičítať.

No asi maskáčová. Mám ju skoro celý rok na sebe.

Aha. Ako sa voláš celým menom.

Alexander Charlie Born. A ty.

Erika.

A priezvisko.

Priezvisko nezverejňujem.

Prečo.

Niektorý ho vedieť nemusia.

Nechápem ale nevadí. Máš nejaké hobby.

No cvičím a rada počúvam hudbu.

Prečo máš na sebe maskáčovú. Páči sa ti alebo.

Proste sa mi páči.

Povedala som neisto ale nič nepovedal takže asi uveril. Potom sme boli iba ticho a došli sme domov.