Vojak A Vojačka

17. časť

( Na obrázku je Liam ako Denis)

Dobre. Ako sa volá váš brat.

Denis Born.

Poznala som ho. Bol to jeden z najlepších vojakov. A bol skvelý priateľ. Určite by na vás bol pyšný už že na to máte odvahu. Bol to skvelý človek a priateľ. Dúfam že budete taká ako on.

Ďakujem.

Viete zatiaľ som nepočula žiadny poriadny dôvod prečo sú tu tý ľudia. Ste jediná s dôvodom. Budete skvelá vojačka.

Ďakujem kapitánka.

Môžete odísť.

A ako sa voláte.

Viktória. Dobre Viktória môžem vám tikať.

Samozrejme.

Tak dobre choď.

Prešla som všetkými až prišiel na rad problémový nováčik. Prešiel. Hoci som mala chuť ho poslať naspäť domov. No prešiel. Potom išli na rad psychotesty a ostatné. Zo všetkých tridsiatich ostali desiaty. Barbie, Viktória, problémový nováčik a niekoľko ďalší. Chalanov pri ližne v mojom veku. Najskôr dostali uniformy. Rozdelili sa do izieb. Muži jedna izba a ženy jedna izba. Tento mesiac nastúpili malo nováčikov. Keď bolo všetko vybavené zoradili sa k opici. Tak sa volá prekážková dráha. Všetci ju začali prechádzať. Kričali sme na nich že je naša babička rýchlejšia a podobné veci. Barbie nevládala ako inak ale za zľavi sa vie naháňať.

Keď skončil mini tréning skoro všetci boli vyčerpaní. Viktória sa držala a tak som ich poslala do spŕch. Dnes už mali oddych. Aj ja som ho potrebovala. Priletela som a hneď som makala. Vôbec som nespala. Prišla som do svoje izby. Zo rala som si veci a išla som sa osprchovať. Otborila som sprchu a pustila vlažnú vodu. Nemala som rada ani studenú ani horúcu. Strávila som tam asi desať minút. Potom som sa obliekla a učesala. Kúpeľňu som mala v izbe takže som mohla chodiť aj nahá. Išla so do izby. Sedel tam Alex. Zľakla som sa ale on si to nevšimol.

Čo tu robíš.

Uvítal by som aj pozdrav ale nevadí.

Čo chceš.

Nováčikovia. Prišiel som sa porozprávať o nich.

Čo s nimi.

Ráno o piatej. Si myslím. Aj my sme tak vstávali.

Áno s piatej.

Dobre.

Ešte niečo.

Pristane ti to.

Ďakujem.

Mala som na sebe iba spodné prádlo a žlto čierny futbalový dres ktorý mi bol veľký. Jasné že som. Vyzerala dobre.

No tak sa uvidíme zajtra.

Hej.

Už sa teším.

To je dobre.

A inak som rád že si sa stala riaditeľkou. Gratulujem ti.

Ďakujem. Ešte niečo.

Nie asi všetko.

No tak čav.

Ahoj.

Konečne sa mi ho podarilo dostať ho z izby. Bolo mi to trochu trápne ale veď nevadí. Zatvorila som za ním dvere a zamkla som. Zhasla som a ľahla som si do postele. Bola som unavená a vôbec sa mi nechcelo vstávať o piatej ráno. Samozerejme že som si nastavila budík na štyri tridsať aby som sa stihla oblicť a spraviť rannú hygienu. Tak či tak mi to trvá približne desať minút a potom nemám čo robiť ale mne to nevadí. Po niekoľkých minútach som zaspala.
-----------------------------------------------------------
Ták ďalšia časť je za nami. Chcela by som ešte napísať že nechcem uraziť žiedne dievča ktoré sa maľuje nosí kabelky a podpätky.

Hoci dnes trochu kratšia časť ale dúfam že sa vám páčila. Budem rada ak dáte nejaký ten komentár a vote😘😘😘😘😗