Vojak A Vojačka

14. časť

Povieš mi čo sa stalo.

Kedy.

No keď sme prileteli tak si sa správala tak divne.

O to bol príkaz od riaditeľa ale nechcela som ho dodržať a tak som odišla.

Aha.

Prečo si ma vlastne sledoval.

Mal som to ako príkaz od riaditeľa.

Čo.

Povedal že mám na teba dávať pozor. No a asi by si už bola mŕtva keby som tam nebol.

Dik.

Vpohode. Ale nechápem prečo riaditeľ nebol na teba nahnevaný že sa takto biješ.

No vlastne má k tomu priviedol on. Jemu to pomohlo keď bol na misiách tak ako ja. Bol tiež tvrdý a potreboval sa odreagovať. Takže to pomáha.

Aha chápem.

Po tom prišla sestrička.

Prepáčte ale už musíte odísť. Skončili sa návštevné hodiny.

Áno už idem. Ahoj zajtra prídem.

Ahoj.

Dovidenia.

Dovidenia.

Potom ma už iba skontrovala sestrička a ostala som tam sama. Potom som zaspala.

Na ďalší deň som sa strašne nudila. Varili tam strašne a na izbe so mnou nikto nebol. Potom niekto otvoril dvere. Bol to Alex. V ruke držal nejakú igelitku.

Ahoj.

Ahoj.

Priniesol som ti nejaké veci miesto tej košele.

Ďakujem

Šú moje tak ti snáď nebudú veľké.

To nevadí. Idem sa prezliecť.

Vyrazila som na wc prezliecť sa. Keď som už bola prezlečená otvorila som dvere na mojej izbe. Alex sa na mňa pozrel a usmial sa.

Sekne ti to.

Dal mi jeho vojenské tričko a tepláky. Krásne to za ním vonialo.

Ďakujem.

Bolo mi to trošku veľké ale vyzeralo to dobre.

Inak riaditeľ nám poslal lietadlo takže zajtra odchádzame.

Prečo nám poslal riaditeľ lietadlo.

Tak záleží mu na tebe.

Po tom sme už nič nehovorili.

Na ďalší deň prišiel po mňa hneď ráno aby sme odišli. A priniesol mi svoje ďalšie veci. Prezliekla som sa a vyrazili sme.

Nastúpili sme do lietadlá. Celú cestu sme boli ticho. Na letisku nás čakalo auto.

Prišli sme do armády. Riaditeľ nás už čakal. Povedal nech idem za ním.

Keď sme boli v kancelárii snažil sai dohovoriť aby som ostala veď sa vzdám iba lásky. Nesúhlasila som. Že má tú odvahu ešte mi to hovoriť raz. Nahnevala som sa. Postavila som sa a odišla som.

Vyšla som von. Alex mi išiel oproti. Nemala som chuť sa s hocikím rozprávať. Prešla som kolo neho. Začal sa so mnou rozprávať no ja som ho nepočúvala. Okamžite som vyrazila na letisko. Nechápala som prečo ma zase dotiahli späť.

Keď som zase konečne bola v Iraku žila som normálny život ako predtým. Samozrejme že mi chýbal Alex. Ale písal mi smsky v ktorých neboli komplimenty. Nevedela som čo si m myslieť. Asi spolu už nebudeme. Mám ho rada ale keď budeme tak ďaleko od seba asi aj na neho zabudem. A nebudem vedieť ako s ním je. Stále mám jeho veci. Ale už za ním nevoniaju. Musela som ich vyprať. Nechcela som cítiť ten nemocniční pach ani na jednej veci.
-----------------------------------------------------------
Ták dnes trošku kratšia časť. Dúfam že vám to nevadí. Bola by som rada ak by ste sa pozreli aj na ďalšie moje príbehy. Idem rada ak ma ohodnotite v komentároch a dáte vote. Ďakujem😘😘😘😘😘