Vojak A Vojačka

20. časť

Po ôsmich mesiacoch.

Zobudila som sa. Pri mne stála nejaká sestrička.

No konečne.

Ako dlho tu ležím.

Osem mesiacov.

Ou.

Zavolám vaším známim že ste sa zobudili.

Dobre.

Sestrička odišla. Nevedela som komu volá ale bolo mi to nejako jedno. Potom s zaspala. Áno ja som zaspala. Spala som osem mesiacov a zaspala som. Zobudila som sa až ráno. Pozerala som sa cez okno. V tom niekto zaklopal na dvere.

Ahoj.

Bol to Alex. Potešila som sa mu.

Ahoj.

No však s Alexom pria aj nejaká žena ktorá bola tehotná.

Ahoj ja som Martina.

Erika.

Teší ma.

Začal hovoriť Alex.

Maťka je moja snúbenica.

Budete sa brať??

Áno.

Potom sme nevedeli o čom sa mame rozprávať.

No tak mi už pôjdeme keby si niečo potrebovala zavolaj. Ahoj.

Ahoj.

Ahojte.

Zarazilo ma že si Alex našiel priateľku. Po tom ako odišli prišla za mnou sestrička a povedala že má zajtra pustia. Bola som rada. No však nevedela som sa zmieriť s tým že si Alex za mňa našiel náhradu. A pri tom je už aj tehotná.

Dobré ráno.

Dobré. Tak dnes idete domov. Spravíme posledné testy a pustíme vás.

Dobre.

Príde po vás ten váš priateľ čo tu bol včera. Dohodli sme sa.

Na to som nič nepovedala. Nechcela som ísť domov s Alexom a jeho nastávajúcou.

Robili mi posledné testy keď sa vo dverách objavil Alex a Martina.

Ahoj.

Ahojte.

Tak môžeme.

No vlastne pôjdem domov sama.

Ale prosím ťa je všetko vybavené.

Čo vybavené.

Auto, letenka prosím ťa nevymýšlah a poď.

Nejdem.

Prečo.

Chcem ísť sama.

Vtedy sa Alex Nahneval.

Dobre rak keď chceš tak choď.

Buchol s dverami. Ja som sa pobalila a zavolala taxík. Odviezol má na letisko. Tam som si kúpila letenku. Nastúpila do lietadlá.

Cesta bola dlhá.

Keď som konečne vystúpila z lietadlá vyrazila som do armády. Skoro nič sa tam nezmenilo. Vyrazila som ku kancelárii riaditeľa. Otvorila som dvere a pohľad sa mi zasekol na ňom. Na Alexovi.

Čo tu robíš.

Čo by som tu mal robiť.

Prečo sedíš za mojím stolom.

No keď si bola v kóme riaditeľ vyhlásil za nového riaditeľa mňa.

To akože sa nemôžem vrátiť.

Nie ty si svoju riaditeľskú kariéru skončila. Si iba obyčajná vojačka.

Čože ako mi to mohol urobiť. Mala som pocit že ma všetci zradili. Nevedela som čo mám robiť. Rozhodla som sa zbaliť si veci a prenajať si nejaký byt.  A aj sa mi to podarilo. Prenajala som si byt kúsok od centra mesta. Pri peknom veľkom parku. Zobrala som ku sebe aj na prázdniny svoju krstného syna. Už dlho sme sa nevideli a brat potreboval pomoc. Neletela som po neho on prišiel za mnou.  Chceli sme si užiť pekné chvíle. A aj sme si užívali. Každý deň sme chodili do parku pri bytovke. Páčilo sa mu tam.
-----------------------------------------------------------
Ták čitatelia je tu ďalšia časť. Áno viem časti nevichaďzaju tak pravidelne ako by som chcela ale nemám na to čas hoci má to baví. Ale posnažím sa si to nejako zorganizovať a nájsť si nejakú tú minútku. Budem rada ak dáte nejaký komentár a vote. Ďakujem😗😗😗😗😗