Vojak A Vojačka

19. časť

Bolo ráno. Išla som do kancelárie pozrieť sa na Borisa. Keď som tam prišla podal mi papier. Mali sme do Iraku poslať tridsať vojakov. Mala sa tam uskutočniť dílerska akcia. Povedala som si že toto vybavím ja. A tak som spísala mená vojakov ktorý tam majú ísť a všetkých ich obehala. Išiel aj Alex. Musela som ho tam napísať.

Odlietali sme na ďalší deň a tak som sa išla pobaliť. Zbalila som si veci na štyri dni a išla som si dať sprchu. Potom som si už iba išla ľahnúť.

Je ráno. Dnes odlietame. Išla som si opláchnuť tvár a umyť zuby. Potom so sa obliekla zobrala si veci zamkla a vyrazila do haly. Tam sme sa mali stretnúť. Keď sme už boli všetci nastúpili sme do áut a vyrazili na letisko. Mali sme menšie probl3my so zbraňami ale potom to bolo vpohode. Toto nebola misia ako všetky ostatné. Už zo začiatku to bolo nudné.

Keď sme dorazili čakali nás autá. Nastúpili sme a išli k ubytovni pre vojakov. Všetkých vojakov som poznala a tak nemalo zmysel na nich kričať a vrieskať. Povedala som im že už zajtra majú to stretnutie. Na ubytovni bolo skoro ticho. Všetci boli nejaký smutný. Po nejakej dobe nič nerobenia sme si ľahli a spali. Museli sme sa vyspať aby sme mali dosť energie.

Ráno sme boli všetci nabití. Nastúpili sme do áut a vyrazili sme. Zastali sme pred nejakou búdkou a povedala som že odtiaľ pôjdeme pešo. Keď sme boli skoro na mieste rozdelili sme sa a obkľúčili miesto stretnutia. Skupina v ktorej som bola aj sa sa schovala za nejaké staré auto. Čakali sme na dílerov a aj sme sa dočkali. Prišli a začali sa dohadovať. Potom sa začali hádať a maštaľ čas kedy sme prišli na rad mi. Začali sme po nich strieľať. Boli sme schovaní takže sa nám nič nemohlo stať no jedného vojaka trfili a chcela som mu pomôcť. Začala som utekať k nemu. No to som robiť nemala. Zasiahli ma a ja som iba spadla na zem. Vtedy som stratila vedomie.

Erika nie. Musíš žiť kto nás tu bude viesť.

Povedal Alex. Keď už vojaci videli že to nemá zmysel stiahli sa hoci im trvalo kým Alexa odo mňa dostali ale podarilo sa im to. Ležala som tam v bezvedomí celá od krvy.

Alexov pohľad

Vojaci má od nej začali ťahať. Nechcel som ju opustiť miloval som ju. Neviem či aj ona mňa ale dúfal som že áno. Keď sme už boli na ubytovni umytý a v poriadku po edal som si že ju tam iba tak nenechám.

To nie ja idem za ňou.

Zbláznil si sa Alex stoj.

Niektorý vojaci išli so mnou. Prišli sme ku nej nahmatalu sme jej tep. Ešte dýchala. Zobrali sme ju na ruky a odviezli sme ju do nemocnice.

Keď bol posledný deň stále sa nepreberala. Museli sme ju tam nechať. Bola v kóme. Stratila veľa krvy. Bolo to pre mňa utrpenie ju tam nechať samú. Chcel som aby išla s nami.
-----------------------------------------------------------
Ahojte milý čitatelia. Áno viem tieto posledné dve časti boli trochu suché ale dúfam že tá ďalšia už bude vpohode. Budem rada ak napíšete nejaký komentár a dáte vote. Ďakujem😚😚😚😚😚