Stretnutia v parku

-1-

Znova tam sedí, tak ako každý deň. Teda predpokladám, že každý deň. Ja tu byť tak často nemôžem, no stále keď sa v tom parku zastavím je tam. Sedí a pozerá sa do neznáma. Snažím sa pritiahnuť jej pohľad, no ona akoby ani nebola duchom prítomná. Jej nádherné oči sa stále vpíjali iba do zelene okolo nej. Nevnímala všetkých tých ľudí okolo seba. Človek by mohol povedať, že je zahľadená iba do seba, no keď by ste sa zahľadeli do jej očí, videli by ste iba nevinnosť a zahĺbenie sa do myšlienok. Možno túžila iba po niekom, kto by si k nej sadol a pozhováral sa. Alebo nie? Ešte som nevidel aby pri nej niekto sedel, nie to aby sa s ňou niekto rozprával. Ktovie čo je ona zač...