Ponáhľal som sa z práce do parku. Túžil som tam znova zazrieť to krásne stvorenie. No čo ak tam dnes nebude? Včera, ba ani predvčerom som sem nestihol prísť. Šéf ma zavalil prácou a ja som musel robiť. Neviem prečo tak túžim vidieť jej tvár. Na pohľad ju ma jemnú a mäkkú ako anjel. Jej tvár by ma mohla sprevádzať rajom ako Danteho jeho Beatrice. Ach, už je zo mňa aj blázon. Čo to len trepem?! Veď o mňa ani pohľadom nezavadila. Ja ju môžem obdivovať iba z diaľky a ona si to vôbec nevšimne. Sadol som si na deku, ktorú som si vzal priamo oproti nej a oprel sa o strom. Zablúdil som pohľadom na jej tvár, oči, ibaže som ich nevidel. Viečka jej klesli a jej pohľad nebehal navôkol.
YOU ARE READING
Stretnutia v parku
Short StoryPozoroval ju vždy keď prišiel do parku, no ona si ho nevšímala. Ale bolo to tak naozaj? Nevšimla si ho,alebo to iba dobre skrývala?
