,,Povieš mi ako sa voláš?" spýtal som sa jej a v duchu som pevne veril, že mi ho prezradí. Chcel som si vyskúšať ako znie jej meno na mojom jazyku. ,,A ty mi ho povieš?" kontrovala mi. Zasmial som sa a prykývol som. Ja jej ho určite poviem. ,,Ale najprv ty," žmurkol som. Obdarila ma nádherným úsmevom a prehovorila: ,,Volám sa Natália." ,,Natália," pohladil som to meno na jazyku, ,,krásne meno." Ona sa nádherne zapýrila a štuchla do mňa lakťom: ,,Teraz si na rade ty." Znova som sa zasmial a prezradil som jej svoje meno: ,,Lukáš, teší ma, kráska." Odvrátila odo mňa pohľad, no v jazierku som videl ako sa jej kútiky nádvihli a jej líca žiarili ako rozkvitnuté ruže.
YOU ARE READING
Stretnutia v parku
Short StoryPozoroval ju vždy keď prišiel do parku, no ona si ho nevšímala. Ale bolo to tak naozaj? Nevšimla si ho,alebo to iba dobre skrývala?
