Stretnutia v parku

-14-

Ako sme sa tak rozprávali čas mi utekal a ja som úplne zabudla, že sa mi treba učiť na test. Keď som zahliadla koľko je hodín, vyskočila som na nohy a už by som utekala preč, no on ma zastavil. ,,Čo tak utekáš?" spýtal sa ma a chytil na za ruku. Prešla mnou elektrina a on to asi zacítil tiež, lebo sa zahľadel na ne, no nepustil ma. Držal moju dlaň vo svojej a ja som sa cítila nádherne. ,,Musím sa učiť," odpovedala som mu. Prikývol, no ruku mi nepustil. Prečo nič nepovedal? ,,Musím ísť." znova som prehovorila, no on nič. Stále ma držal za ruku a pozeral sa mi do očí. Pokúsila som sa ju vytiahnúť, no on ju ešte viac stlačil. Zdvihol tú druhú, pohladil ma po líci a potom ma pustil. Naše pohľady sa na pár sekúnd stretli a ja som odišla. No zajtra ho uvidím znova. Znova...