Chodím sem každý deň. Je to moje najobľúbenejšie miesto. Nikto sa na mňa ani len nepozerá. Teda myslím, pretože ja sa na nich nepozerám. Užívam si čerstvý vzduch, jemný vetrík, ako mi čechrá vlasy, ako ma hladí po tvári. Tento park, slnko, vetrík, tí boli mojimi jedinými spoločníkmi. Nemala som už nikoho. Aj keď som chodila do školy a tam ma všetci považovali za milú a otvorenú dievčinku, nikto ma naozaj nepoznal a nikto ani nechcel. Kto už by len chcel liezť cez ten vysoký múr, ktorý mám okolo seba. Od kedy som stratila posledného človeka, ktorý pri mne bol, uzavrela som sa do seba a to už trvá rok. Vtedy som zmenila bydlisko, ľudí okolo seba a zamilovala sa do tohto parku.
YOU ARE READING
Stretnutia v parku
Short StoryPozoroval ju vždy keď prišiel do parku, no ona si ho nevšímala. Ale bolo to tak naozaj? Nevšimla si ho,alebo to iba dobre skrývala?
