Na ďalší deň som prišla neskôr. Zdržali ma v škole a do parku som sa vlastne ani neponáhľala. Kráčala som z nohy na nohu. Môj neznámi mi vyfučal z hlavy až kým som ho nezbadala sedieť na brehu jazierka. Hlava mu lietala zo strany na stranu a keď ma zbadal akoby si vydýchol. Nechápala som. Prisadla som si k nemu a on po prvýkrát prehovoril: ,,Bál som sa o teba." Jeho prvé slova ma zasiahli. On sa o mňa bál. ,,Prečo?" ,,Neprišla si," povedal môjmu odrazu na hladine vody. Veď som iba trochu meškala. Nemusel sa o mňa báť. Ale môžem mu to povedať. ,,Chceš sa rozprávať?" spýtal sa ma. Chcela som? Možno to nebude zlé. ,,Ty chceš?" otočila som sa naňho. ,,Áno, si pre mňa záhadou."
ESTÁS LEYENDO
Stretnutia v parku
Historia CortaPozoroval ju vždy keď prišiel do parku, no ona si ho nevšímala. Ale bolo to tak naozaj? Nevšimla si ho,alebo to iba dobre skrývala?
