Keď sa naše pohľady stretli, pocítil som čudné chvenie. Nevedel som, čo to znamená, no ťahalo ma to k nej. Chcel som prísť k nej a sadnúť si vedľa a iba mlčať. Nepotrebujem žiadne slová. Jej prítomnosť bude stačiť. A tak som vykročil. Naše pohľady sa ešte stále križovali a ona ako mačka sledovala moje kroky. Musel som obísť celé jazierko ale neponáhľal som sa. Pevne som veril tomu, že tam zostane, že neodíde. Povzdychol som si a zrazu som stratil jej pozornosť. Uhla pohľadom a zahľadela sa na hladinu vody. Spomalil som. Môžem si dovoliť ju otravovať? Nepozná má, vôbec by som sa nečudoval, ak by teraz odišla. No ak teraz odíde, už za ňou nepôjdem. Nemôžem jej to dovoliť a tak som pridal do kroku. Dnes mi neutečie.
YOU ARE READING
Stretnutia v parku
Short StoryPozoroval ju vždy keď prišiel do parku, no ona si ho nevšímala. Ale bolo to tak naozaj? Nevšimla si ho,alebo to iba dobre skrývala?
