Stretnutia v parku

-5-

Znova som prišiel do parku, no dievčina na svojom obvyklom mieste nebola. Premkol ma veľmi zlý pocit. Čo ak sa jej niečo stalo? Alebo sa iba presunula niekde na lepšie miesto? Vybral som sa teda prejsť po parku, či ju niekde nezahliadnem. Tento park bol naozaj veľký, pretože som prechádzal už asi piatym vedľajším chodníčkom, ktorý sa odpájal od toho hlavného a nikde som ju nevidel. Prišiel som až k malému jazierku, ktorý bol tak na kraji a na druhej strane som ju zbadal. Sedela v tráve na okraji a nohy mala spustené vo vode. Usmievala sa a ja som nič krajšie asi ešte nikdy nevidel. Vlasy jej čechral vetrík a ten jej úsmev žiaril na jej tvári ako slnko. Celá bola ako moje slnko a vtedy zdvihla hlavu. Naše pohľady sa stretli...