Včera odišla tak náhle, ale nemohol som ju pri sebe držať násilim. Ale tak veľmi som sa dnes na ňu tešil. Tešil som sa na náš rozhovor, na jej úsmev a jej krásne oči. A tak som odišiel z práce skôr dúfajúc, že aj ona bude v parku skôr. Ale nebola tam. Sedel som teda na našom mieste a čakala som. Ubehla pol hodina. Potom hodina. A tak ďalšia pol hodina. Neprišla celé dve hodiny. Neprišla a ja som tak veľmi dúfal, že tu bude. Už nechcela prísť? Preto včera tak rýchlo odišla? Uvedomila si, že som iba úbožiak a jednoducho so mnou nechcela strácať čas. Alebo iba nemohla prísť, ozvala sa moja hlava. Chcel som tomu veriť.
Ibaže na ďalší deň tam tiež nebola...
VOUS LISEZ
Stretnutia v parku
NouvellesPozoroval ju vždy keď prišiel do parku, no ona si ho nevšímala. Ale bolo to tak naozaj? Nevšimla si ho,alebo to iba dobre skrývala?
