Ako som tak vedľa nej sedel, cítil som sa plný šťastia. Úsmev mi nezchádzal z tváre a to iba vďaka jej prítomnosti. Bolo to skoro ako pred tým. Iba sme sedeli, nič nerobili a užívali si ticho. No rozdiel bol v tom, že sme tam neboli každý za seba, ale spolu. Aj keď sme neprehovorili ani slovko, boli sme spolu. Túžil som sa k nej otočiť, pohladiť ju po tvári, skúsiť, či je jej pokožka taká hladká ako na pohľad vyzerá. No ja som iba sedel a sledoval jej odraz na hladine vody. Vyzerala akoby tuho premýšľala. Bola nádherná a usmievala sa. Usmievala sa na nás. A neviem čo ma to popadlo, prekryl som jej ruku tou svojou. Stuhla na mieste, no neodtiahla sa. A tak sme ďalej sedeli v tichu spojený iba našimi dlaňami.
ESTÁS LEYENDO
Stretnutia v parku
Historia CortaPozoroval ju vždy keď prišiel do parku, no ona si ho nevšímala. Ale bolo to tak naozaj? Nevšimla si ho,alebo to iba dobre skrývala?
