Sestry z Basingstoku 1 - Divoška grófa Griffena

8. Kapitola

Christopher potreboval pomoc navyše.

Ale nie len tak hocijakú pomoc, ale pomoc niekoho, kto sa vyzná v hľadaní nezvestných ľudí.

A našťastie pre neho, Christopher takú osobu poznal.

Kým odišiel na návštevu svojho vidieckeho panstva v Basingstoku, stihol ešte napísať list. Jeho sluha ho potom odoslal priamo určenej osobe.

Christopher nemusel dlho čakať, než mu prišla odpoveď na jeho žiadosť o stretnutie s vojvodom Hamptonom.

Vo vojvodovej odpovedi bolo napísané, že žiadané stretnutie sa bude konať až za pár dní.

To mu vyhovovalo.

Aspoň mohol Christopher na vidieku povedať svojej falošnej snúbenici, ako ide hľadanie a čo nové sa z dokumentov a od právnika dozvedel.

U vojvodu išlo o formálne stretnutie a tak, keď dorazil v stanovenom čase do londýnskeho domu vojvodu Hamptona, sluha ho zaviedol rovno do vojvodovej pracovne.

Mestský dom vojvodu Hamptona mal tri poschodia a z prednej časti malo každé poschodie trojicu okien. Budova bola celá ladená v bielych farbách a jedinou inou farbou bola zeleň kríkov, ktoré rástli pri cestičke k dverám domu. Schody pred dverami domu boli pravdepodobne z dubového dreva, zatiaľ čo samotné dvere boli z čierneho ebenového dreva zdobené zlatým kovaním.

Okoloidúci si môžu všimnúť na najvyššom poschodí dva malé balkóniky, ktoré pravdepodobne patrili k spálňam a jeden balkón prostredného poschodia, o ktorom sa vravelo, že patrilo k pracovni vojvodu.

Väčšina lordov si necháva vytvoriť pracovňu na prízemí, aby k nej mali lepší prístup po návrate z prehýrenej noci, ale vojvoda chcel mať pracovňu na poschodí, aby mal prehľad o prichádzajúcich hosťoch.

„Rád vás zase vidím, vojvoda," povedal Christopher, keď za sebou zavrel dvere pracovne.

Za stolom pracovne sedel vysoký muž atletickej postavy. Bol oblečený v tmavozelenom fraku, rovnako zelenej pruhovanej veste a čiernej košeli. Okolo krku mal čierny nákrčník a na fraku mal zlatou niťou vyšívaný erb jeho rodiny.

Farley Jefferson bol vojvoda s čiernymi vlasmi, ktoré nosil nakrátko ostrihané, čo bol zvyk, ktorý si poniesol zo svojho času stráveného v armáde. V spoločnosti ho nikdy nikto nevidel neupraveného, alebo že by si niekedy nechal narásť bradu, či fúzy.

Oči farby modrého topásu mal vždy vľúdne, ale pretože dobre nevidel, v súkromí nosil okuliare. Mal ostré rysy tváre, ale jeho elipsovitá tvár vďaka úsmevu a očiam bola celkovo prívetivá.

Tmavovlasý vojvoda, len o štyri roky starší od Christophera, pri oslovení zdvihol pohľad od papierov a zložil si okuliare.

„Aj ja vás zdravím gróf Griffen. Počul som novinky, že sa dvoríte istej slečne a chystáte sa ženiť."

„Áno, dvorím sa slečne Amelii Livingstonovej. Ale ešte to nie je úplne záväzné."

„Takže je to pravda?" spýtal sa so záujmom vojvoda.

„Vlastne je to jediný spôsob, ako im môžem pomôcť, aby ich neobťažoval pán Wilbury," ozrejmil mu situáciu Christopher.

„Nový gróf Lawford. Už som o ňom počul, aj o tom, ako Wilbury zúri, že mu ten titul nezostane. Skoro by som ho ľutoval."

Vojvoda pokynul Christopherovi na kreslá pri okne, kde na stolíku stála karafa s brandy.

„Sadnite si a povedzte mi o tom viac."