Sestry z Basingstoku 1 - Divoška grófa Griffena

11. Kapitola

Prešlo niekoľko dní odo dňa, keď Christopher požiadal Evelyn o ruku.

Od tej doby ho Evelyn nevidela.

Medzi služobníctvom sa hovorilo, že sa gróf vrátil do Londýna na prejednanie určitej súkromnej záležitosti v sieni lordov.

Niektorí sluhovia šírili zvesti, že sa tá záležitosť týkala skutočnosti, že slečna Amelia Livingstonová dala prednosť vojvodovi pred grófom, a ten sa musel spamätať zo zlomeného srdca a zranenej dôstojnosti.

Niektorí dávali prednosť zvesti, že sa gróf snažil v parlamente presadiť nárok slečien Livingstonových na poklad nájdený na ich pozemku a na zrušenie nároku Oskara Wilburyho na titul grófa Lawforda.

Nikde sa však nehovorilo o tom, že by gróf pred svojim odchodom do Londýna požiadal o ruku inú slečnu.

Akoby bola táto skutočnosť zamlčaná a zabudnutá.

Ale na druhej strane sa o Christopherovi po Londýne hovorilo, že sa zriekol ostatných žien, aby sa mohol začať dvoriť hociktorej potenciálnej neveste.

Len uzavretá skupinka ľudí vedela, o ktorú mladú dámu má skutočne záujem.

Aj napriek tejto skutočnosti sa Evelyn nedokázala zbaviť svojej pochmúrnosti a svojich pochybností.

To ale neznamenalo, že celý dom zdieľal Evelyninu zlú náladu.

Pani Fergusová bola, tak ako všetci ostatní potešená nájdenými peniazmi a pokladom, pretože to znamenalo zveľaďovanie ich domova.

A možné zvýšenie ich platu.

A keď už bola pani Fergusová v nálade, požiadala svoje zamestnávateľky o povolenie vypratať podkrovie, aby mohli pretriediť staré veci a zistiť či sa tam nenamnožili myši.

To bola ich pani Fergusová. Keď bola v strese, piekla, a keď bola šťastná, tak upratovala.

Sestry súhlasili s tým, že by to tam bolo dobré upratať.

Ale až keď sa Peterson zmienil o tom, že by mohol niekto náhodou vyhodiť staré rodinné poklady a pamiatky z detstva, tak sa okamžite prihlásili ako pomocníčky, aby mohli byť starej domácej po ruke.

A starý majordómus mal pravdu.

Naozaj sa tam také poklady našli.

V starých lodných kufroch boli staré hračky a detské šaty, ktoré sa sem slúžky odpratali, keď z nich sestry Livingstonové vyrástli.

Pani Fergusová ich chcela okamžite vyhodiť, ale Charlotte jej to nechcela dovoliť. Veď v sebe ukrývali toľko krásnych spomienok.

Nakoniec sa Amelia ponúkla že roztriedi veci, ktoré by sa dali v budúcnosti ešte využiť a ktoré už nie.

Predsa len, čoskoro by sa mohli zísť.

Za truhlicami, plnými starého šatstva po starých grófoch, našli aj portréty zahalené bielou plachtou, aby na ne nenasadalo toľko prachu.

Truhlice odtiahli a obrazy jeden po druhom odniesli do predsiene.

Zo zvedavosti odstránili látky a prezreli si obrazy.

Na jednom z nich bol muž starý ako Christopher s lišiackymi modrými očami a čiernymi rovnými vlasmi, uhladenými tak, ako sa to vtedy nosilo. Na ráme bolo meno Bernard James Livingston a rok kedy obraz namaľovali.

Až vtedy sestry pochopili, ako musel byť ich otec príťažlivý pre ženy.

Evelyn neodolala a odhalila ďalší obraz.