Sestry z Basingstoku 1 - Divoška grófa Griffena

5. Kapitola

Ďalšie hľadanie večer po odchode Christophera na jeho panstvo bolo len na sestrách.

Vďaka tomu, čo im prezradili Chevalierovci vedeli, na ktoré miesta by sa mali zamerať. Aspoň mali teraz sestry Livingstonové istotu, že nejaké zatajené peniaze skutočne existujú.

Aby nepritiahli podozrenie stálou prítomnosťou grófa na panstve Lawford, Christopher strávil pár dní na svojom vlastnom panstve.

Hoci bol na vidieku, ďaleko od ruchu Londýna a smotánky, aj tu na svojom dedičskom panstve mal nejakú prácu, ktorá zahŕňala kontrolu účtovníctva a kontrolu stavu panstva. Veľmi ho zaujímalo dianie na poliach a aká bola tohtoročná úroda.

Ale aby jeho pobyt na vidieku nebol len o práci, každý deň sa poprechádzal po chodbách panstva, o ktoré sa nikdy veľmi nezaujímal.

Panstvo Griffen bolo postavené pred dvesto rokmi, ako dar pre novomanželku vtedajšieho grófa. Robotníci si vtedy dali veľmi záležať, aby dvojposchodová budova mala dostatok veľkých okien a aby šesť komínov panstva nespadlo ani pri tej najsilnejšej búrke.

Sídlo malo tri salóniky so šiestimi oknami nad ktorými boli tri veľké spálne pre deti grófa. Avšak žena, pre ktorú bolo sídlo postavené sa jej dokončenia nedožila.

A teraz tu stál Christopher, ako jediný pokrvne spriaznený obyvateľ tohto sídla spolu s jeho služobníctvom.

Tak, aby necítil smútok poslal svojmu priateľovi Dunhamovi odkaz o priebehu jeho výletu a požiadal ho o pomoc.

Sám by nedokázal zistiť, či sú Wilburyho obvinenia pravdivé a či by ten muž mohol sťažiť Christopherov život.

Teraz nemohol riskovať.

Keď začal mať Christopher pocit, že má už len plnú hlavu starostí a riešenie je v nedohľadne, rozhodol sa vyvetrať. Najlepšia možnosť bola zajazdiť si k ruinám na Porthosovi.

Zašiel preto do svojej stajne a oslovil stajníka, ktorý mohol byť tak v Christopherovom veku.

Ten práve púšťal s chlapmi na pastviny nové prírastky, ktoré Christopher nedávno kúpil cez sprostredkovateľa.

„Osedlajte mi Porthosa, prosím," požiadal ho Christopher.

„Jasné, pane," povedal s radosťou stajník.

„Budeme potrebovať niekoho, kto urobí nové podkovy pre kone, pane," povedal jeden z chlapov, ktorí pracovali v jeho stajni.

„Pošlem list a zajtra tu budeme mať kováča."

Christopher plánoval poslať po otca, ktorý aj na staré kolená občas potreboval pracovať, aby mal pocit užitočnosti.

Keď bol Porthos osedlaný, mohol jazdec vyraziť.

Aké bolo ale jeho prekvapenie, keď tam, pri zrúcaninách Lawfordovho hradu stretol slečnu Evelyn na jej čiernom žrebcovi.

Znovu bola oblečená v šatách hodných pre vidiečanku než pre dcéru šľachtica.

Takmer by ju nepoznal, keby ju už raz takto nevidel.

A znovu mala zatvorené oči a myseľ pred okolitým svetom.

„Znovu sa tu stretávame," poznamenal Christopher, keď bol už dostatočne blízko, aby počula dupot Porthosových kopýt.

Evelyn ho obdarila znudeným pohľadom.

„Gróf Griffen. To nepoznáte aj iné miesta na prechádzku?"

„Kde máte sestry? Myslel by som, že budete spolu," nenápadne vyčítal jej opakujúcu sa nezodpovednosť.