Sestry z Basingstoku 1 - Divoška grófa Griffena

12. Kapitola

Dni plynuli ako voda a z dní sa stávali týždne.

Evelyn mala pocit, akoby sa boľavá diera v jej srdci plnila zúfalstvom.

Vedela, že Christopher neúnavne očakáva jej odpoveď na svoju otázku, ale nedokázala sa vyjadriť.

A ako to vedela?

Jej novoobjavená sestra Isabell bola v neustálom kontakte so svojim bratom Achaiom a ten pobýval v Londýne, kde sa v poslednom čase stretával so smotánkou.

Vďaka jeho pomoci grófovi pri záchrane jeho života a následnom zatknutí Oskara, sa stal vyhľadávaným detektívom pre vyššiu spoločnosť. To mu všetci jeho známy priali.

Achai, ako priateľ vojvodu Hamptona sa podieľal rovnako ako Christopher na príprave obradu, tak mal prehľad aj o okolitom dianí.

A hlavne sa denne stretával s Christopherom, ktorý bol pre indiána, ako otvorená kniha.

Aj keď sa o to Evelyn neprosila, bola nevlastnej sestre vďačná, že jej to povedala.

Už mnohokrát sa Evelyn snažila napísať Christopherovi list so svojím úprimným áno, ale nikdy sa jej použité slová nezdali dosť dobré. Nakoniec to dopadlo tak, že na papier nenapísala ani čiarku.

Čo by teraz dala za Charlottinu výrečnosť.

Jej zúfalstvo nepovoľovalo ani v konskom sedle, ani česaním Luciferovej hrivy.

To jej len prinášalo spomienky na posledné stretnutie s Christopherom. A ako sa k nemu zachovala.

Dokonca ani v starých zrúcaninách, kde sa prvýkrát stretla s grófom nenašla pokoj. Namiesto toho mala ešte horšiu náladu.

Srdce ju ťažilo výčitkami svedomia.

Pomerný pokoj mysle nakoniec objavila neočakávaným spôsobom.

Rozprávala sa.

Rozprávala sa s Luom, ale nie tak ako doteraz, ale s iným uhľom pohľadu, tak, ako by sa rada porozprávala s dlho strateným bratom.

Otvorila sa aj Isabell, aby pochopila otcove pohnútky ich zatajenia.

S oboma súrodencami si bola tak oveľa bližšia.

Chápala, prečo ich zatajil pred spoločnosťou. Ale prečo by ich zatajil pred svojimi vlastnými dcérami? Najmä, ak si Lua tak vážili a Isabellinu matku mali radšej, ako svoju vlastnú.

Veď si predsa nemohol myslieť, že sú jeho dcéry rovnaké, ako jeho zosnulá manželka, alebo nebodaj, ako tá úzkoprsá spoločnosť z Londýna?

Jej jedinou útechou sa stalo čítanie príbehov s podobným osudom, ako jej nešťastná láska.

Išla teda do knižnice v západnej časti domu, kde už okupovala stôl jej sestra Charlotte.

Ani ona nemala svoj deň. Odo dňa, keď sa dozvedela, že jej najväčšou kritičkou je Isabell, snažila sa vytvoriť veľdielo, ktoré by ju ohromilo.

Nič menšie by jej namyslenosť nezniesla.

Evelyn si prisadla k sestre a pozorovala jej narastajúcu frustráciu. Po chvíli preškrtla Charlotte stránku a pobúrene si povzdychla.

„Tak, ako ti to ide?" neodpustila si Evelyn.

Charlotte na ňu zazrela.

„Ako asi? Nedokážem prísť na nič nové, nič originálne. Akoby som mala v hlave múr, ktorý sa nedá preskočiť."