Sestry z Basingstoku 1 - Divoška grófa Griffena

1. Kapitola

Basingstoke, 1820

Bol to sychravý deň a pochmúrny deň.

Na cintoríne pri kostole sv. Michala sa práve konal pohreb a prítomných pozostalých spájal smútok nad stratou ich priateľa, zamestnávateľa a predovšetkým otca.

Bernad James Livingston, gróf Lawford a známy cestovateľ sa dožil úctyhodného veku 70 rokov, a žil plnohodnotný život. Mnohí ľudia toho dňa prišli, aby sa naposledy rozlúčili s týmto váženým a milovaným mužom. Dámy boli oblečené v čiernych šatách s dlhým čipkovaným rukávom a muži mali smútočný frak, zatiaľ čo v rukách držali cylindre.

Rakva z dubového dreva zdobená zlatými ornamentmi bola zatvorená a nad ňou stál starý kňaz s otvorenou bibliou.

„Vážení pozostalí, s pocitom hlbokého smútku a úprimnej účasti stojíme nad otvoreným hrobom, aby sme vzdali poslednú úctu a vďaku..."

Evelyn Livingstonová, najmladšia dcéra zosnulého, stála a jedným uchom načúvala slovám kňaza. Snažila sa však ovládať, aby sa v divokým plačom nerozkričala na všetkých okolo nej.

Smrť otca ju veľmi zasiahla. Bol to totiž jej jediný rodič, ktorého za celý svoj život poznala.

Matka im zomrela, keď boli Evelyn len dva roky a jej dve sestry boli len o niečo staršie.

Jediné, čo im po nej zostalo bol obraz, podľa ktorého vedeli, že to bola mimoriadne krásna žena. Avšak od služobníctva vedeli, že to bola žena s ľadovým srdcom.

Jessica Livingstonová nemala rada deti, ale musela dať manželovi dediča. A krátko po svadbe, keď jej bolo ani nie devätnásť rokov, sa im to aj podarilo.

Avšak ich jediný syn krátko po tom zomrel na chorobu a to bol pre oboch zásah do srdca. Ďalšie deti sa Jessice narodili až po tridsiatke a všetko to boli neúspechy. Narodili sa im totiž len tri dcéry.

Ich matka už toho potom viac nestihla, pretože ju o život pripravil pád z koňa. Bolo jej 36. Otec po nej trúchlil a nemienil sa znovu oženiť. Všetok svoj čas a lásku venoval svojím trom dcéram.

Vychoval nás dobre, pomyslela si Evelyn pri pohľade na svoje staršie sestry.

Amelia práve dovŕšila 24 rokov a bola príkladom dokonalej dámy. Mnohí ľudia by si pomysleli, že má ľadové srdce, ako jej matka, ale ona sa tým len snažila zakryť čo cíti. Nevedela byť emocionálna.

Mala iný spôsob zmýšľania. Síce zdedila matkine rysy a gaštanovo hnedé vlasy, ale po otcovi zdedila indigovo modré oči a láskavé srdce.

Charlotte, druhorodená dcéra bola najkrajšou ženou v okolí. Jej vlnité mahagónové vlasy zvýrazňovali indigové oči s dlhými riasami a jej pleť podobná alabastru neunikla pozornosti žiadneho mladého muža. Jej anjelský vzhľad v kombinácii s jej zvonivým smiechom dokázal poblúzniť skoro každého muža v jej okolí. A dobre to vedela.

Len o tejto sestre si Evelyn myslela, že je až veľmi pyšná.

A Evelyn? Tá sa skôr podobala na otca. Mala po ňom havranie čierne vlasy, ale matkine smaragdové oči. Mala divokú a nespútanú povahu, s ktorou bola pravým opakom svojich sestier.

Zatiaľ čo jej sestry boli príkladom dokonalej dámy, Evelyn bola najšťastnejšia na chrbte dobrého koňa.

Všetky guvernantky, ktoré sa v jej detstve vystriedali, a že ich bolo naozaj mnoho, nad ňou krútili hlavou. Ale otec sa o to nestaral. Aspoň ona priniesla do jeho života smiech.