Sestry z Basingstoku 1 - Divoška grófa Griffena

6. Kapitola

Po desiatich dňoch strávených v Basingstoku v spoločnosti sestier Livingstonových a ostatných susedov bol Christopher donútený vrátiť sa späť do kolobehu udalostí v Londýne.

Okrem toho, že bol zo slečny Evelyn a jej vymysleného tajného pokladu už unavený, musel vybaviť nejaké obchodné záležitosti, dať preskúmať tú záhadnú mapu u odborníka, ale hlavne, musel dať overiť dokumenty, ktoré našiel.

Alebo lepšie povedané, na ktoré náhodou natrafila slečna Evelyn.

Avšak hneď po vybavení týchto drobností sa chcel stretnúť s Drewom. Mali dosť vecí na prediskutovanie.

Tak Christopher zašiel do Drewovho obľúbeného klubu, kde mal istotu, že sa tam markíz určite objaví.

Drewa nebolo ťažké nájsť. Ako zakaždým, keď mal tento svetlovlasý lord nejaký problém, alebo zlú náladu, začal hrať biliard.

A najlepšie bolo, keď natrafil na nejakého nezasväteného chudáka, ktorý si myslel, že na jeho zlej nálade zarobí.

Väčšinou to však dopadlo tak, že na svojej zlej nálade zarobil sám Drew.

Christopher nepoznal nikoho, kto by kedy Drewa v tejto hre porazil.

Opatrne, aby ho nevyprovokoval, Christopher prešiel do priateľovho zorného poľa a schytil vlastné tágo.

„Som späť," povedal.

„Vidím," odpovedal Drew sarkasticky.

Trafil ešte jednu guľu a potom sa na Christophera usmial. Zlá nálada bola našťastie už preč.

Ako dlho asi hral?

„Tak aké sú sestry Livingstonové? Sú to naozaj staré bosorky, ako sme si mysleli?" spýtal sa markíz s úsmevom od ucha k uchu.

„To vôbec nie. Najstaršia má len dvadsaťštyri rokov," nerád to robil, ale musel priateľove predstavy sklamať.

Potom mu Christopher vyrozprával čo všetko zažil a čo sa dozvedel o Bernardových dcérach. Nezabudol sa zmieniť o dokumentoch a o takzvanej mape k rozprávkovému pokladu.

Drew vybuchol do smiechu a potom, keď mu už nevystačil vzduch, pobavene poznamenal svoju novú domnienku.

„Keď si mi o nich vtedy povedal, netušil som, že ide o tie isté ženy, o ktorých som kedysi počul. Najstaršiu sestru Livingstonovú som videl na jej uvedení do spoločnosti, ale ani za svet by ma nenapadlo, že to bude jedna z tvojich schovaniek. Myslel som si, že sa už dávno vydali a žijú niekde v Európe."

„Nie sú to moje schovanky, Drew. Len im mám pomôcť nájsť vhodných manželov a vyriešiť to vydieranie," bránil sa Christopher.

Až keď sa k nemu priateľ s pobaveným úsmevom otočil, všimol si Christopher blednúci monokel na Drewovej tvári.

V tejto málo osvetlenej miestnosti by si to nikdy nevšimol, keby práve jeden zo sluhov nepootvoril okno, aby sa v miestnosti vyvetralo.

A spolu so vzduchom sa objavil aj nepatrný záblesk svetla.

„Pobil si sa s niekým?" spýtal sa a ukázal na priateľove opuchnuté oko.

Drew sa trochu začervenal a otočil sa po drink.

„Radšej by som o tom nehovoril."

Chris pokrútil hlavou nad priateľovou predstieranou záhadnosťou a tágom trafil do gule. Keď sa dokotúľala do rohu stolu, rozhodol sa Drew zmeniť tému, aby Christopher skutočne zabudol na jeho záhadne zranené oko.