Sestry z Basingstoku 1 - Divoška grófa Griffena

2. Kapitola

„Skutočne to chceš urobiť?" smial sa Drew, celým menom Andrew Langdon, na svojom priateľovi.

„Staneš sa dohadzovačkou pre tri ženy, ktoré ani nepoznáš?! Ten starec nemal chybu!"

Christopher sa snažil umlčať Drewov smiech prísnym pohľadom, ktorým dokázal zastrašiť aj urečnenú pratetu, ale márne.

Aj jemu by bolo do smiechu, keby sa to stalo niekomu inému a keby práve nedržal list od mŕtveho muža. Ktorý bol navyše jeho priateľ.

„Môžeš si to ušetriť, Dunham. Sám viem, že je to komická predstava," povedal Christopher, keď si sadol do kresla naproti svojmu priateľovi a upil si z pohára škótskej.

Sedeli práve v knižnici londýnskeho domu Drewovej rodiny, keď sa Christopher rozhodol konečne si otvoriť poštu z dnešného rána.

Bol by si ju otvoril ešte doma u raňajok, ako každý bežný deň, ale mal rodinnú návštevu, ktorá mu skazila chuť.

Tak sa prešiel na raňajky tam, kde vedel, že bude vždy vítaný. Aj keby to bolo uprostred noci.

Ale mal to vedieť lepšie.

Christopher Lockwood, inak známy ako gróf Griffen, bol odo dňa, keď zdedil titul terčom vydaja chtivých žien.

Keď bol malý, ani sa mu nesnívalo, že sa raz stane lordom. Ale z matkinej strany to mal v krvi a tak sa nedalo nič robiť, keď mu zomrel strýko a nezanechal dedičov.

Na strýkovom pohrebe sa dozvedel, že je jeho dovtedy neznámy strýko lord a že je práve on sám nástupcom tohto titulu.

Christopher bol zrazu zavalený pozvánkami na báli, na pikniky a do rôznych klubov.

A tu, v kope dotieravých pozvánok, ho zaujal cestovateľský klub, hoci nikdy nebol ďalej ako v Bathu.

Tu sa zoznámil s grófom Bernardom.

Tento starý muž sa stal Christopherovým mentorom. Ale o dcérach sa mu nezmienil.

Asi vedel prečo.

Christopher si prehrabol svoje husté tmavohnedé vlasy a zavrčal.

„Je mi len 28. Ešte sa ani sám nechcem ženiť."

„Tak to je zlé," povzdychol si Drew.

A Christopher vedel, že to Drew myslí úprimne. Boli spolužiakmi na Etonu a ich priateľstvo trvalo dodnes.

Tento svetlovlasý a hnedooký arogantný šľachtic získal len nedávno titul markíz Dunham, keď sa jeho otec rozhodol konečne opustiť tento svet.

Sám Christopher sa čudoval, prečo sa taký protiklad, ako je Andrew Langdon rozhodol priateliť práve s ním. Na škole bol Christopher vždy ten, čo poctivo zbieral vedomosti a vyhýbal sa problémom. Na druhej strane Andrew problémy vyhľadával. Či už išlo o nejaké dievča, alebo o hranie kariet o peniaze.

Takýmto spôsobom chcel na seba upozorniť svojho otca. Nutne poznamenať, že nie veľmi úspešne.

A dnes?

Dunhamov cynický pohľad na svet, tak ako jeho posteľové eskapády, boli známe v celej spoločnosti a nikdy to Christophera neprestávalo prekvapovať.

„Koľko im vlastne je?" konečne otázka, ktorá vírila v hlave aj Christopherovi.

„Neviem. Nemám ani poňatia. Ale vzhľadom k pokročilému veku ich otca to nebudú mladé žabky. A počul som, že grófova manželka umrela už pred rokmi. Ani netuším, ako tie dcéry vyzerajú," odpovedal mu popravde Christopher.