Sestry z Basingstoku 1 - Divoška grófa Griffena

3. Kapitola

Christopher bol už takmer na mieste.

Už skoro mohol cítiť, ako sa jeho koč blíži k Basingstoku, kde ležalo jeho sídlo a sídlo jeho zosnulého priateľa.

Ale aj tak cítil nepokoj z pocitu, že tu nie je v čas.

Jeho ranná obchodná schôdzka, ktorá sa týkala investície do lodnej dopravy sa pretiahla. A keď konečne skončila, bolo už niečo po jedenástej.

Už keď začal jeho účtovník hovoriť o výhodách iných obchodných ponúk Christopher vedel, že bude do Basingstoku meškať.

Cítil sa trochu previnilo.

Ale nemal na výber. Bolo to veľmi dôležité stretnutie.

Keď príde na panstvo, skúsi to slečnám vysvetliť, trochu im polichotí a bude sa tváriť previnilo.

U iných žien to fungovalo.

Vravievali mu, že je najmilší, keď sa ospravedlňuje. A nezáležalo na tom, či išlo o jeho milenky, alebo o hostiteľky na báloch a iných spoločenských udalostiach.

Úprimne povedané sa na jednu takú udalosť práve chystal, keď ho prekvapil list, ktorý mu práve v ten deň prišiel.

Bol od Livingstonových dcér.

Christophera v ňom tieto ženy prosili o skorší príchod do Basingstoku a navyše mu napísali o hrozbe nového grófa.

Nečakal by, že sa Wilbury zníži k vydieraniu.

Po poldruha hodine jazdy v koči zazrel zrúcaniny hradu, o ktorých mu starý gróf Lawford rozprával.

Aj z diaľky Christopher poznal, že to muselo byť kedysi ohromné sídlo. Hoci dnes už len zostalo pár polorozpadnutých stien a zelený porast na kameňoch.

A keď už dokázal rozpoznať zeleň od kameňa, tak to znamenalo, že už nie je ďaleko.

Zaklopal na okno kočiša, a tak mu prikázal zastaviť.

„Áno, pane?" spýtal sa kočiš cez okienko.

„Odtiaľto idem na Porthosovi. Zastavím sa u susedov na stretnutie, na ktoré aj tak už meškám a vy zatiaľ odvezte batožiny do domu. Stretneme sa tam, keď všetko vybavím."

„Ako si želáte, gróf Griffen."

Kočiš počkal, kým Christopher odviazal svojho žrebca z dopravného návesu a potom pokračoval v ceste.

Christopher presne nevedel, kde leží panstvo Lawford, ale z rozprávania vedel, že od zrúcanín cestu uvidí. Sám sem často nechodil, ale dokázal oceniť tú krásnu prírodu všade okolo.

Nemusel ísť ani na vrchol kopca, aby si všimol dedinu a neďaleké polia.

Dobre poznal, kde začína jeho pozemok a kde pozemok susedov.

Christopher totiž pestoval pšenicu a sused zemiaky.

Bol už takmer pri hrade, keď si všimol osobu na koni. Tam pri jednej zo stien hradu, na čiernom koni sedela mladá dedinčanka s copom havraních vlasov, uvoľnením úsmevom a zatvorenými očami.

Tomu sa vraví privítanie.

A tiež si všimol, že to tam nie je veľmi bezpečné.

„Hej, ty tam! Čo tu robíš?" zareval na dievča.

Konečne zaznamenala jeho prítomnosť.

Prišiel bližšie a upevnil svoj prvý dojem, že bola skutočne prekvapujúco krásna.