Krajina Stratených

8. Kapitola

"Tak čo, bojíš sa?" spýtal sa ma profesor Laufly, keď sme šli cez chodbu. V tme jeho vyziabnutá postava a tvár s prepadnutými lýcami vyzerali zlovestne. Akoby ma viedol na istú smrť. "Prv pôjdeme ku mne do kabinetu. Testy sa začnú asi tak o hodinu. Treba pripraviť všetky veci naokolo, tak tam počkáme."

"Vy sa nebojíte, že vás niekto započuje? Že nekoktáte?" spýtala som sa. Čo ak na to ani nepomyslel? Čo ak ho niekto odhalí?

"Nie, nebojím. Vieš prečo? Lebo viem kedy si to môžem dovoliť." usmial sa. "Volá sa to vnútorný zrak. A máš ho aj ty..." naklonil sa ku mne. "Je to spojenie s okolitým svetom. Cítiš všetko živé na veľké vzdialenosti. A ja som si ho natrénoval tak, aby som sa naň ani sústrediť nemusel a cítil všetko živé navôkol. Tak aby som videl co sa deje aj tam, kde očami nevidím a počul to, čo ušami nepočujem."

"Odkiaľ viete, že ho mám tiež?" vie toho o mne veľa. Cítim sa zvláštne. Tak nepríjemne. Netuším, odkiaľ to vie a trocha ma to desí.

"Lebo si sa ho snažila použiť v simulácii." aké jednoduché.

"Jedna vec mi nedáva zmisel. V simulácii som použila živly, no tieto testy som robiť nemohla. Pre tú Miazgu či čo. Ako to, že som ich použila?" keď vie toho tak veľa, mal by vedieť aj to.

"Lebo to je len simulácia. Na ňu Miazga nepôsobí. Šak si tam ani nevykrvácala a v skutočnosti by už bolo po tebe." zachechtol sa. Nechápem, čo bolo na tom smiešne. Vošli sme do poschodovej učebne. Cez ňu do kabinetu za katedrou. "Posaď sa. Porozprávame sa."

Ťažko som prehltla. "O čom?" Povedal to dosť vážne.

"Ako to, že ta chytili za hranicami? O tom, ako sa ti žilo v lese. A s pánom Frederikom Agarom. Ako sa ten ubožiak vlastne má? Ešte stále sa venuje hazardným hrám?" posadil ma na kreslo a nalial mi čaj do šálky.

"Vy to neviete? Fred zomrel pred troma rokmi. Jeden hajzel ho postrelil. Fred sa trápil dva týždne, zapálilo sa mu to a zahnisalo. Zraneniu nakoniec podľahol." sklonila som hlavu nad šálku a zahľadela sa na hladinu čaju. Zavládlo chvíľkove ticho.

"Niekto ho zabil alebo to bola nešťastná náhoda pri love?" odmlčal sa. Bol sklesnutý a zdalo sa, ako by ho to ranilo.

"Kruto ho zabili. Fred ma toho naučil veľa. Bol mi ako otec. Vedela som, cítila som, že ma má skutočne rád. Učil ma ako sa mám brániť. Naučil ma loviť, používať svoje schopnosti. Nikdy vás nespomenul. A raz, keď sme boli na lov, uloviť si večeru, spozoroval zvláštne auto. Nikdy nikto nechodil do tej časti lesa. Boli to veľký páni. Prišli na lov. Lenže nelovili zvieratá, ale ľudí. Teda konkrétne Freda. Uvideli nás. Snažili sme sa ujsť. No trafili ho. Spadol zo strmého svahu dole k rieke. Zišla som za ním, skryla som ho a bežala preč. Snažili sa ma chytiť. Nepodarilo sa im to. Ušla som. Keď som bola v bezpečí, a vedela som, že určide odyšli, vrátila som sa po Freda. Ošetrila som ho tam a keď ako tak nabral po dvoch dňoch strávených pod riečnym prievisom sily, tak sme sa pobrali do našej chatrče. Po dvoch týždňoch skonal hrdinsky. Jeho posledné slová si budem vždy pamätať. Povedal: Noemi, špunt, máš pätnásť rokov. Už si dosť veľká, aby si vedela pravdu. ..." zarazila som sa. Je dosť nebezpečné, povedať mu to, čo viem.

"Povedal ti to?" prikývla som. "Ako si sa nechala chytiť?" akoby vedel čo mi povedal. A možno aj vie, ale radšej nebudem ryskovať.

"Odvtedy vždy sa ma snažili chytiť. A ja som prisahala, že pomstím Freda. Robila som výpravy do mesta. Neraz ma chytili ale ušla som. No teraz to už nenechali na náhodu a dovliekli ma sem. Bola som neopatrná. A zvyšok už viete." odpila som si. Čaj bol lahodný a voňavý. Náš rozhovor narušil trpazlík.

"Rada! Príde rada! Tí sviniari! Chcú nás kontrolovať! Myslia si, že ju nezvládneme!" vykrikoval. Zrazu tresol po stole predomnou a namieril na mňa ukazovák. "Dúfam, že nespravýš žiaden problém!"

"N-n-nem-mus-síš s-sa b-b-báť. A-ak r-r-rad-dny S-s-salv-vat-tor-re n-n-neb-bude r-r-rob-biť p-prob-blem. M-my sme p-p-pr-rip-prav-ven-ny." ten ale vedel zahrať koktavca.

"Fajn, lebo už sú tu. Ideme!" zavelil trpazlík a vyšiel z kabinetu.

"Tak, veľa šťastia." zašepkal dlháň. A vyrazili sme za trpazlíkom.