Krajina Stratených

9. Kapitola

Došli sme na centrálne nádvorie. Stála tam hŕstka pánov v dlhých čiernych hábitoch s dvoma zvyslími červenýmy pásmy. Rada. Uprostred nich stál pán v hábite s farbami presne naopak. Bol to hlavný radný. Spoznala som ho. Bol to ten hajzel, čo zabil Freda. Zmocnila sa ma zlosť. Ruky som zaťala do pästí. Rada si ma všimla.

"Ooo, ale pozrime sa koho to tu máme. Naša malá kamarátka." usmial sa hlavny radný Salvatore. Roztiahol ruky akokeby ma chcel objať. "Môžme začať, hlavná hviezda je tu."

"Vyžiadaj si mimoriadné skúšky!" zas bol v mojej hlave. Prečo mi radí? Čo tým sleduje?

"Tak, zvolili sme určitý typ skúšok, ktoré sa volajú..." povedal radný Salvatore, no ja som mu nedala dopovedať.

"Žiadam mimoriadne skúšky!" vyhŕklo zo mňa. Všetci zmäťene na mňa pozreli. "Žiadam mimoriadne skúšky..." zopakovala som.

"Odkiaľ o nich vieš, maličká?" uštipačne podrýpol dadný Salvatore.

"Nedaj sa! Bude ta chcieť uraziť, vyprovokovať. Zareaguj! Začni kričať, vrieskať, nahnevaj sa! Spáľ tamten strom pod ktorým stoja. Spáľ ho večným ohňom!"

"Azda ti o nej povedal ten bláznivý zlodejský šašo? Ten čo ťa vychovával v lese? V tej rozpadnutej chatrči?" potom sa ku mne naklonil. Niečo mal za lubom. Zašepkal mi. "Ani poriadne zomrieť ten bastard nevedel!"

"Tak a dosť!" skrýkla som. "Ty poondený bastard! Ty si ho zabil! Poľovali ste na nás!" a spravila som, čo mi ten hlas poradil. Podpálila som ten strom. Všetci žalostne zhýkli.

"Opakuj po mne. Povec to!..." a ja som opakovala.

"Toto je večný oheň. Uhasiť ho smie len ten, čo ho zapálil. Nepodarí sa vám ho uhasiť. Odvolajte tu urážku! A sprostredkujte mi mimoriadne skúšky." teraz som si asi zavarila, ale bolo mi to jedno.

"Hmm... Vytaj medzi Dračími bojovníkmy. A ospravedlňujem sa." povedal radný Salvatore.

"Gratulujem, dokázala si to. Vytaj medzi bojovníkmi."