Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Six☆

Keď som sa ráno zobudil a pozrel na hodinky vyskočil som z postele. Začal som sa obliekať a v rýchlosti som vletel do kuchyne, kde sedel Louis a aj Harry? Hm to je jedno. Aj tak tu prakticky aj býva. Nalial som si kávu a začal do seba hádzať palacinky, ktoré boli na stole. Tí idioti ma len pozorovali a škerili sa.

„Ehm Ni?" zasmial sa Louis. Otočil som sa na neho a nadvihol obočie.

„Je ti jasné, že dneska je sobota" obaja sa začali smiať. Ja som sa posadil a s červenajúcou tvárou odfrkol.

„Pff, jasné, len mi treba ísť...no...do obchodu, áno do obchodu" nepozrel som im do očí, lebo som vedel, že sa na mne bavia. Každý ma snáď právo troška sa pomýliť, no nie?

„No dobre, ale je ešte len sedem ráno a obchody sú otvorené až od ôsmej" vážne? Ako keby som to nevedel!

„Viem!" strčil som si do pusy poslednú palacinku a vstal som. Bol som na odchode, keď ma zastavil niečí nahnevaný hlas.

„Dúfam, že nejdeš niekam sám!" brunet stojaci za mnou vyzeral byť dosť podráždený, ale ja som to nevnímal.

„A prečo by som nemohol? Idem len do obchodu"s prekríženými rukami som sa na neho otočil.

„Pretože sa ti môže niečo stať!" zakričal. Nechápal som prečo mi to vraví. Celé roky chodím po vonku sám a viem si na seba dať pozor.

„Počas bieleho dňa? Lou, neblbni!" zasmial som sa, no jeho naštvaný výraz nezmizol. Nadýchol sa, že niečo povie, ale Harry ho zastavil.

„Lou, bež do kuchyne"

„Ale-"

„Bež!" brunet si nahnevane dupol nohou a odpochodoval do kuchyne. „Prepáč za Louisa, vieš on len nechce, aby sa ti niečo stalo. Je veľmi bojazlivý a keď sa jedná o niekoho kto mu je blízky, tak to platí dvojnásobne" usmial sa na mňa a ja som prikývol.

„Fajn, len nechápem prečo tak vyvádza"pokrútil som nad tým hlavou a obliekol si bundu.

„Vieš, pred rokom šiel sám po parku a napadol ho nejaký idiot, ktorý ho chcel znásilniť, no a preto sa takto chová. Vždy ak príde na niekoho, hlavne na omegu, ktorá ide niekam sama, tak takto vyvádza" pozeral som na neho s otvorenou pusou. Chudák Louis. Myslím, že som mu krivdil.

„To ma mrzí" pousmial som sa.

„Mňa ani nie. Nebyť toho dňa, tak by sme sa ani nespoznali" zaculil sa a zahryzol si do pery. Usmial som sa.

„Tak to bol osud" prikývol a ja som otvoril dvere, no ešte som sa otočil.

„Porozprávaj sa s ním o tom, lebo sa chová trocha no veď vieš" znova prikývol.

„Pokúsim sa"

„Dobre, tak sa majte" zamával som obom,pretože práve vychádzal Louis a Harry ho objal. Boli spolu zlatí. Kiež by som aj ja našiel niekoho, kto ma bude ľúbiť tak ako Harry Louisa.

---

Po dvoch hodinách som sa vrátil a našiel som tých dvoch túliac sa na gauči. Usmial som sa a pozdravil ich.

„Ahoj" odzdravili a ďalej sa venovali sebe.

Vošiel som do izby a hodil sa na posteľ. Je ešte len desať ráno a ja nemám poňatia čo budem dnes robiť. Škoda, že to tu nepoznám a neviem kam by sa dalo zájsť. No čo už, asi celý deň preležím v posteli a pozriem si najmenej tri filmy. To bude zrejme najlepšie vyplnenie času.

Bol som rozhodnutý stráviť tento deň s elektronikou, no niekto mi musel ako inak nabúrať plány. Vošiel som do kuchyne na obed a posadil sa k stolu. Nevadilo mi, že tu Harry je, ale predsa. Byť sám a nudiť sa, nie je o nič lepšie ako sledovať tých dvoch.

„Niall?" prehovoril po chvíli ticha počas ktorého bolo počuť len štrnganie príborov.

„Hm?"

„No napadlo nás či nechceš ísť s nami večer do baru?" navrhol Harry a ja som sa na neho pozrel. Zamyslel som sa nad tým. Možno bude fajn vypadnúť na pár hodín a zatancovať si či opiť sa.

„Pôjdem rád" venoval som im úsmev.

„No vidíš, vravel som, že pôjde" drgol Louis do ramena svojho priateľa a ten len pobavene pokrútil hlavou.

„Aspoň budeme štyria a nie len traja, to by nebolo ono" povedal kučeravec a prisahám, že ak by som v tom čase mal čo i len malé sústo v ústach zadusil by som sa.

„A-Ako štyria?" s vytreštenými očami som sledoval tých dvoch a čakal čo odpovedia.

„No keby, že nejdeš ty, tak pôjdeme traja a to by bolo také, veď vieš" nervózne sa zasmial Lou a ja som ignoroval ten náznak niečoho nemravného a stále na nich len zízal.

„Definuj štyria!"

„No...ja, ty, Harry a Zayn" pokrčil ramenami Louis a ja som mal sto chutí zaškrtiť ich na mieste. Iste, že oni nevedia, že ho nenávidím, ale mohli mi to povedať skôr než som súhlasil.

„A čo Liam a Marcel?" nadhodil som radšej inú tému.

„No..." uchechtol sa kučeravec. „Marcel má svoje dni a Liamko sa o neho teraz stará" no super! Marcel si vie vybrať čas kedy dostať rut. Teda samozrejme, že to môže prísť aj nečakane, ale ach bože. Chovám sa ako hysterka. Jeden deň s tou čiernovlasou alfou sa dá prežiť, no nie?

„Aha" povedal som po chvíli.

„So Zaynom som sa dohodol, že nás vyzdvihne o ôsmej" povedal len tak medzi rečou Harry a Louis prikývol. Nedá sa to ešte odvolať? Možno by som sa vyhovoril na bolesť hlavy? Niečo musím vymyslieť, pretože viem, že ak pôjdem Zayn sa o niečo pokúsi. Tým som si istý.

„Ďakujem za obed, bol vynikajúci" venoval som Louimu úsmev a radšej som sa zavrel v izbe. Mám ešte necelých 8 hodín na vymyslenie dobrej výhovorky prečo nejsť s nimi.

Dobre, takže asi vyhráva bolesť brucha. Je už skoro osem a ja som síce pripravený, no trasiem sa ako osika. Je toto normálne?

Pomaly som vyšiel z izby a zamieril si to ku chalanom, ktorí sedeli v obývačke už oblečení a sledovali niečo v televízii.

„Ehm chalani?" chytil som sa za brucho.

„No?" opýtal sa Harry, ale zrak na mňa neotočil.

„No ja asi-" prerušil ma zvonček od dverí. Že som nevyšiel z tej izby skôr!

„To je Zayn, bež mu otvoriť Ni!" zakričal Louis a vbehol do kúpeľne. Povzdychol som si a šiel k dverám. Nadýchol som sa a otvoril ich. Myslím, že mi za chvíľu budete musieť dať prvú pomoc, pretože som asi prestal dýchať.

***

Ospravedlňujem sa za chyby.

P.S. diel je trocha skôr, pretože som sa pohnevala s kamarátkou a to mi narušilo všetky plány, takže dúfam, že sa vám diel páčil.

All the love

Kristin