Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Seventeen☆

„A sľúb mi, že sa už nenecháš niekým takto zlákať" prehovoril, keď sa naše pery odpojili. Jeho výraz bol vážny a v očiach som mu videl obavy. Bál sa, žeby som ho podviedol? To by som nikdy nedopustil! Je to jediné čo chcem a potrebujem a nikdy by som sa ho nevzdal. Ani za milión dolárov. Je môj a ja som jeho a takto to navždy ostane.

„Sľubujem, že sa už nikdy nedám zlákať takým idiotom ako je Smith a sľubujem, že pred tebou nebudem mať žiadne tajomstvá, ktoré by ohrozili náš vzťah" povedal som a sledoval ako sa na jeho rozkošnej tváričke objavuje mnou toľko zbožňovaný úsmev.

„Dobre" šepol a oprel svoje čelo o to moje. „Čo by si povedal, keby sme zašli do toho kina, ako sme to mali naplánované predtým?"

„To znie skvelo, ale zájdeme tam inokedy, teraz už je neskoro a mne sa chce spať" pousmial som sa a vlepil mu malú pusu na líce.

„Tak teda dobre" venoval mi úsmev a silno ma objal. Doslova ma drtil vo svojom náručí, čo mi znemožňovalo dýchanie.

„Ehm...Zayn?" zahmkal, no nepustil ma. „N-nemôž-žem d-dých-chať" ťažšie som zo seba dostal. Zayn ma ihneď pustil.

„Prepáč...keď ja nechcem o teba prísť" smutne sa pousmial, no ja som si len povzdychol a pozrel do jeho nádherných očí.

„Zayn" do rúk som vzal jeho tvár, aby som zabránil tomu, že sa jeho zrak otočí iným smerom ako som ja. „O mňa nikdy neprídeš. Jasné? Ľúbim ťa až priveľmi dlho na to, aby som dopustil to, že ťa stratím. Potrebujem ťa ako kyslík, takže sa neboj, nenechal by som predsa odísť svoj dôvod na život. Aké by to bolo žiť bez kyslíka?" zasmial sa, chytil moje ruky do svojich, preplietol si so mnou prsty a pobozkal ma.

„Tak a teraz poďme do postele, ty môj spachtoško" teraz som sa zasmial ja a nechal sa ním ťahať do mojej izby.

°°°

„Niall?!" zvrieskol ten nechutný idiot, ktorý sa rozhodol znepríjemňovať môj život na maximum. Je ešte len 10 hodín a moja pracovná doba sa začala len pred dvoma hodinami a ja už nevládzem. Vkuse niekam behám ako poslušný psík. Podišiel som k nemu a sledoval ako sa na jeho tvári objavil ten nechutný samoľúby úškrn. Už viem, prečo ho Zayn tak nenávidí. Je to hajzel, nechutný hajzel, ktorý svoje postavenie využíva na to, aby ničil druhým život.

„Čo si želáte pane?" precedil som pomedzi zuby, pretože mi stačí len máličko, aby som zmaľoval ten jeho slizký ksicht.

„Tento krát od teba nič nechcem, teda vlastne chcem. My dvaja sa potrebujeme porozprávať" ukázal na mňa prstom.

„Tak rozprávajte, počúvam" založil som si ruky na hrudi a sledoval, čo z toho bastarda výjde tento krát.

„Tu nie. Je to súkromná vec. Príď za mnou na obed do moje šatne" žmurkol a mnou doslova trhlo. Z jeho slov som necítil nič dobré a vedel som, že ak tam pôjdem, nedopadne to najlepšie.

„Prepáčte pane, ale s vami nikam sám nepôjdem" postavil som sa mu na odpor, ale keby som len vedel, čo vypustí z úst, radšej by som si zahryzol do jazyka.

„Nie? Tak ako myslíš, ale neviem či by sa tvojmu rozkošnému priateľovi páčilo keby kvôli tebe stratil prácu" jeho ľahostajný tón hlasu ma nehorázne rozčuľoval, ale nesmiem dovoliť, aby Zee kvôli mne prišiel o prácu. Znenávidel by ma za to a ja by som ostal znova sám. Nechcem ho stratiť, ale čo mám robiť? Mám tam ísť a dovoliť mu veci, na ktoré má právo jedine Zayn alebo tam nejsť a riskovať tak to, že Zee stratí prácu? „Vidím, že nad tým premýšľaš a to je dobré. Budem ťa čakať v šatni, no ak neprídeš, vieš čo sa stane. a ak mu to povieš, môžete prísť o prácu obaja. Dá sa to veľmi ľahko zariadiť" pohrozil a tým ma dostal na kolená. Prečo mi musí dávať na výber? To nestačí, že mu Zayn včera dosť jasne vysvetlil, že patrím jemu a že sa o mňa nehodlá deliť? To je taký hajzel. Tak veľmi ho nenávidím!

Prikývol som, čo spôsobilo na jeho tvári ten sprostý úsmev a radšej som sa otočil a šiel k Zaynovi, ktorý už na mňa čakal.

„Čo chcel?!" odvrkol, keď som k nemu došiel. Mám mu to povedať? Asi radšej nie. Nechcem, aby stratil prácu. Mňa môže kľudne vyhodiť, ale jeho nie. Vidím, že to má rád a že ho to baví. Nemôžem ho o to predsa pripraviť.

„Nepoznáš ho, iba zasa tie jeho sprosté reči" zaklamal som a rýchlo sa pritúlil k jeho hrudi, aby nevidel neistotu v mojich očiach.

„Ah" povzdychol si a ruky obmotal okolo môjho pásu, čím si ma pritiahol bližšie.

„Všetci na miesta!" zakričal Smith, na čo som podskočil, jeho hlas mi po včerajšku naháňal hrôzu.

„Musím ísť" pousmial sa Zayn, venoval mi malý bozk na líce a odišiel. S povzdychom som sa posadil na stoličku neďaleko a sledoval dianie naokolo.

„Ahoj Niall" ozval sa niečí hlas vedľa mňa. Otočil som na dotyčného zrak a stretol sa so smaragdovými očami.

„Čau"

„Stalo sa niečo? Vyzeráš...skleslo" Marcel sa posadil vedľa mňa a rukou ma pohladil po chrbte. Iba som pokrčil ramenami a potlačil slzy, ktoré sa drali do mojich očí. „No tak, čo sa deje?" snažil sa ma nejako presvedčiť, ale ja som sa len hodil do jeho náruče a nechal tie prekliate slzy zmáčať jeho tričko. „Hej Ni, psst. Bude to dobré" upokojoval ma, no ja som len nariekal ako malé decko. Bolo mi jasné, že ak nás teraz uvidí Liam alebo Zayn, tak bude pohroma, ale bolo mi to jedno. „Prečo plačeš? Niečo so Zaynom?" pokrútil som hlavou a mierne sa od neho odtiahol.

„Vlastne hej" priznal som nakoniec.

„Spravil ti niečo?" znova som nesúhlasne pokrútil hlavou. „Tak čo teda?" povzdychol som si a pozrel mu do očí. Musím to niekomu povedať, ale Louis je teraz s Hrarym doma, pretože ako Harry písal, musí sa postarať o svoje zlatíčko, ktoré má svoje dni a Zaynovi to povedať nesmiem, tak dúfam, že ma Marcel neprezradí.

„Smith mi povedal, že a-ak za ním dnes n-enepríd-dem d-do š-šatne v-vyhod-dí Z-Zayn-na a a-ak m-mu t-to p-poviem, t-tak n-nás v-vyhod-dí oboch!" neudržal som sa a znova som sa rozplakal.

„Hej Ni, tíško, bude to v poriadku" znova sa ma snažil upokojiť, no jeho snaha bola márna. Ja viem, čo ma čaká a toho sa bojím asi najviac.

„N-Nebude! J-ja n-nechc-cem, a-aby Z-Zee pr-rišiel o p-prácu k-kvôli m-mne, a-ale k-keď t-tam p-pôjd-dem, t-tak m-ma b-bude n-nenávid-dieť!" keby tu niekto bol asi by si pomyslel, že som len nejaká hysterka, ktorá plače lebo ju nechal jej vysnívaný princ. Mal som šťastie, že som tu bol sám len s Marcelom. Neviem čo by som robil, keby sa tu niekde objavil Zayn. Ach Bože Zayn! On ma bude tak nenávidieť, za to čo sa chystám urobiť!

„Pozri, teraz pôjdeme za Zaynom a všetko mu povieš. Nesmieš to nechať takto. Vieš, čo sa stane, ak pôjdeš sa Smithom? On si ťa označí a ty a Zayn už viac spolu nebudete? To chceš? Chceš sa ho vzdať iba kvôli tomu, aby si mu zachránil prácu?" jeho slová boli tak pravdivé a bolestivé. Ale ja nechcem, aby kvôli mne niekto trpel. To nedopustím!

„Nie!" zakričal som, keď sa postavil. Pozrel na mňa s nahnevaným pohľadom. „On to nesmie vedieť!" snažil som sa ho zastaviť, ale mal som smolu.

„Chápem, že sa bojíš, aby neprišiel o prácu, ale pochop. Ak tam pôjdeš a Zaynovi nič nepovieš, stratíš ho už navždy a to nehovorím o tom, aké to bude pre Zayna. On ťa miluje! Keby si len vedel, ako o tebe stále rozpráva. Ste spolu skoro celý mesiac, ale on o tebe rozpráva akoby ťa poznal celý život! Čo je na tom, že stratí prácu? Podľa mňa bude pre neho oveľa bolestivejšia strata teba ako nejakej hlúpej práce!" teraz už kričal aj on.

„Ale ja nechcem, aby kvôli mne trpel. Nemôžem dopustiť to, že príde o všetko. Tak dlho sa snažil, aby sa dostal až sem a kvôli nejakému hlúpemu naivnému hlupákovi ako som ja stratí všetko!" Marcelove ústa sa otvorili na protest, ale na moje "šťastie" dovnútra vtrhol Zayn. No do riti!

***

Ahoj. Ospravedlňujem sa za chyby a keby ste boli takí zlatí a napísali mi názor na poviedku, bola by som rada. Pretože si začínam myslieť, že je to o ničom. Ikeď sa to o pár dielov trocha skomplikuje, ale aj tak. No ak nie, tak nevadí, aj hviezdička poteší.

All the love

Kristin