Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Thirty - One☆

Zaynov pohľad

So širokým úsmevom som vkročil do kuchyne, pripravil si veci na prípravu jedla a pustil sa do toho. Nie som nejaký extra úžasný kuchár, ale Ni tvrdil, že mi to ide. Pri myšlienke na to moje rozkošné zlatíčko som sa musel usmiať. Ak bude naše bábo po ňom, tak budem najšťastnejším rodičom na zemi. Ni je úžasný či už svojím milým správaním, dobrým srdiečkom a tým, že proste je. Pripadá mi ako taký anjelik, ktorý bol až príliš dobrý na to, aby si ho tam hore nechali, tak ho zoslali na zem k nám a ku mne, aby som ho chránil a miloval.

Jedlo som nám naložil na tanier a dal zovrieť vodu na čaj pre Nialla. Chvíľu som ešte počkal a chcel som ho zaliať, no započul som nejaký rachot, čo ma vystrašilo, ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Možno len nejaký sused niečo robí.

„Zayn!" zakričal Niall a ja som sa ihneď rozbehol za ním do izby. Pohľad, ktorý sa mi naskytol môj strach zvýšil na maximum. Pribehol som k nemu a vzal jeho bezvládne telíčko do náruče. Nepremýšľal som nad ničím, iba som vzal kľúče, položil ho na zadné sedadlá auta a zaviezol ho do nemocnice.

Bolo to ako deja vu, pretože presne pred pár mesiacmi som ho takto niesol do tej istej nemocnice, v bezvedomí a so strachom o jeho život.

Doktori ho niekam odniesli a ja som zostal znova sedieť na tých prekliatych nepohodlných stoličkách s hlavou v dlaniach.

„Zee?" ozval sa vedľa mňa hlas vyslovujúcimoje meno, tak som dvihol na dotyčnú osobu zrak a stretol sa tak s modrým pohľadom.

„Louis? Čo tu robíš?" vyhŕkol som bez premýšľania.

„Bol som na prehliadke" široko sa usmial a posadil vedľa mňa.

„Počkaj, t-ty čakáš bábätko?" s úsmevom prikývol a pohladil sa po brušku. „A v a-akom si mesiaci?" snažil som sa udržať slzy, ktoré sa mi drali do očí vďaka strachu o Nialla a naše malé.

„Asi v prvom, ešte neviem výsledky"zaculil sa na mňa, no ja som len s kamenným výrazom prikývol. „Deje saniečo? A prečo si vlastne tu?" zamračil sa a pozrel sa na dvere kam odvážajú pacientov na operácie.

„Je tam Ni" to už som nevydržal a rozplakal sa.

„Č-Čože? A č-čo je s nim?"

„Neviem. Odviezli ho, pretože omdlel a všade bola krv a on tam ležal...a čo ak prídeme o malé? Alebo prídem o oboch? Bože, ja to bez neho neprežijem!" začal som hysterčiť, noLouis ma len objal a plakal so mnou. Mám príšerný strach o moje lásky. Čo ak sa niečo pokazí a prídem aj o Nialla aj o malé?

Na recepcii som zahliadol mne známu tvár, tak som sa mierne odtiahol od Louisa a ako som dúfal, prišiel k nám so zamračeným pohľadom.

„Zayn, čo vy tu?" podivil sa a ja som sa postavil.

„Nialla operujú"

„Čo sa stalo? Prečo o tom neviem?!"zamračil sa a začal si prezerať dosku s papiermi pred sebou.

„Priviezol som ho asi pred trištvrte hodinou"

„Ah tak. A čo sa stalo?" pozrel na mňa.

„Ja neviem. Boli sme na obede u mojej rodiny a všetko bolo v poriadku, ale keď sme šli domov, tak mi povedal, že mu je zle. A keď sme prišli domov zvracal, ale mysleli sme si, že to bolo z jedla, lenže som ho poslal pospať si a asi po hodine som počul jeho krik, tak som pribehol a našiel ho na zemi...v-v k-krvi a-a...bože!" 

„Hej,pokoj" ucítil som na ramene niečí dotyk a s hlbokým nádychom som sa pozrel na doktora. „Zistím, čo sa deje a prídem za vami" prikývol som a len čo odišiel som sa zložil na stoličku a znova sa rozplakal. Louis smrkal vedľa mňa a hladil si bruško. Bol som za nich naozaj rád, ale mal som obrovský strach o moje dve lásky. Neprežijem ak sa im niečo stane. Sú moje všetko.

Po asi pol hodine som videl ako vychádzajú sestričky von zo sály, no ich výraz nehovoril nič. Bál som sa, že sa niečo stalo.

„Pán Malik?" ozval sa hlas za mnou, tak som sa otočil a stretol s pohľadom Jakea.

„Pán doktor, čo ste zistili? Je v poriadku?" vyhŕkol som a nervózne si skúsol peru. Louis nás iba pozoroval a utieral si slzy.

„Podľa toho, čo je v zázname, tak vášho priateľa vzali na sálu kvôli silnému krvácaniu. V ohrození je vaše dieťa a-" zasekol sa a pozrel za mňa. Videl som ako odtiaľ vychádza nejaký doktor a on šiel za ním. Rozprávali sa chvíľu, než sa k nám znova vrátil, no s ľútostivým pohľadom. „Je mi to ľúto, váš-"

„Prosím, povedzte mi, že je Niall v poriadku!" skočil som mu do reči. Mám už dosť toho čakania a nevedomosti. Ničí ma to.

„Je v poriadku, ale potratil...je mi to ľúto Zayn" smutne sa na mňa usmial a ja som s prikývnutím spadol na stoličku.

„Mrzí ma to Zee" cítil som ako ma Louis hladil po chrbte, no nič som nepovedal iba znova prikývol.

„Váš priateľ je v izbe číslo 145, môžete ísť za ním, ak chcete...ale neviem kedy sa preberie. Stratil veľa krvi a je veľmi slabý" povedal ten druhý doktor a obaja potom niekam odišli.

„Loui?"

„Hm?"

„Ja len, ž-že prosím nehovor nič o bábätku pred Niallom, aspoň nie teraz. Neviem ako to bude niesť" pozrel som do jeho modrých očiek.

„Dobre" pousmial sa a obaja sme šli za mojou láskou. Bože, ako mu poviem, že sme prišli o naše malé?

Potichu som otvoril dvere na izbe kde ležal Ni a ten pohľad, ktorý sa mi naskytol ma bodol pri srdci. Bol strašne bledý. Pritiahol som si k nemu stoličku a chytil ho za ruku. Bola ako kus ľadu.

„Zavolám chalanom" zakýval som hlavou, že dobre a sledoval to moje zlatíčko až kým som nezaspal. Zobudil som sa až na poklepanie na rameno.

„Ahoj" šepol Harry a ja som len kývol na pozdrav. Boli tu všetci.

„Som rád, že tu ste. Bude nás teraz potrebovať"

„Z-Zee?" ozval sa jemný hlások. Rýchlo som sa pozrel na Nialla, ktorého očká sa mierne pootvorili a ja som tak mal konečne možnosť vidieť ich nádhernú farbu.

****

Ahoj lásky moje!

Dneska taký trošku nezáživný dielik, ale snáď sa páčil. Ďalší pridám pravdepodobne v piatok alebo štvrtok, keďže v sobotu budem mať veľa roboty a po 24tom nebude moc času na pridávanie., takže v piatok, po prípade štvrtok sa "vidíme" spolu s novým dielikom. ;)

Budem rada za votes a komenty. :)

P.S. Ospravedlňujem sa za chyby.

All the love

Kristin