Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Three☆

Vchodové dvere sa zabuchli, čo značilo, že sa tí dvaja vrátili. Vybehol som za nimi a schmatol prvú krabicu, ktorá mi prišla pod ruky. Nech si myslí kto chce, čo chce, ale ja som príšerne hladný a to čakanie bolo ako mučenie. Zahryzol som sa do pizze a moje chuťové poháriky zažívali blaho.

„Ako tak pozerám, tak pre mňa asi neostane" zasmial sa vedľa mňa hlas, ktorého majiteľa som veľmi dobre poznal. Bez jediného pohľadu či slova som k nemu posunul tanier so zvyšnými kúskami. „Ďakujem" prikývol som a radšej obdivoval kukuricu na tanieri ako jeho. „Smiem sa niečo opýtať?" prehovoril. Povzdychol som si, aby videl ako nepríjemná mi je táto konverzácia.

„Aj tak sa opýtaš, takže" pokrčil som ramenami, dvihol sa od stola a začal umývať tanier.

„Prečo sa takto chováš?" opýtal sa a ja som sa na neho otočil.

„Ako sa chovám?" viem, že nebolo pekné ako som sa správal, ale nedal mi inú možnosť.

„No tak akoby si si nechcel nikoho pripustiť k telu. Teda je mi jasné, že sa poznáme len krátko, no vlastne sa nepoznáme vôbec, ale páčiš sa mi a chcem ťa spoznať, no ale to sa mi nepodarí ak sa budeš takto chovať" vychŕlil zo seba a stále ma sledoval. Jeho pohľad mi bol nepríjemný ba až mrazivý, no zo všetkých síl som sa hrdo postavil kráčajúc k dverám.

„Pretože my spolu mať nič nebudeme a ani nechcem, aby sme mali" povedal som niečo, čo som ľutoval. Do kelu, ja som taký idiot, ale proste to zo mňa vypadlo. Sľúbil som si, že to nedopadne tak ako minule, ale na jednej strane chcem, aby ma spoznal aj keď ak by zapojil svoj hlúpučky mozog, tak by zistil, že sme sa už stretli, lenže na druhej strane nechcem, aby sa ma čo i len dotkol. Alebo chcem?

Už-už som bol von z miestnosti, ale jeho ruka chytila moje zápästie čím si ma pritiahol bližšie a ja som mohol cítiť tlkot jeho srdca.

„To my vysvetli" zamračil sa a po chvíli čo som na neho len vystrašene hľadel ma pustil a trocha odstúpil. Porazene som vydýchol a posadil sa k stolu. Sadol si naproti mne a pozorne ma sledoval. Tak či tak by som mu to raz povedal, pretože spolu pracujeme a budeme sa vídať častejšie.

„Pamätáš si na Tylera?" zamračil sa, no po chvíli prikývol.

„To bola tá omega, čo chodila do prvého ročníka a kamrátila sa s nejakým chlapcom, ale ja som ho videl iba pár krát" pozrel na mňa.

„Áno, no a ten chlapec som bol ja. Teda, vtedy som bol nižší a mal som hnedé vlasy, ale to nie je podstatné. Ide o to, že to bol môj najlepší kamarát a ja som si zaprisahal, že nech sa stane čokoľvek budem pri ňom stáť" videl som ako prehĺtol. Zrejme tušil na čo teraz príde. „No a keď sme prišli na strednú, tak sme sa obaja zamilovali do jednej a tej istej osoby. Bol to jeden chlapec, alfa. Síce som ho aj ja chcel, no dohodli sme sa, že nám jeden chlapec nezničí priateľstvo, a tak sme si dali sľub, že ani jeden sa ho nepokúsi získať. Hlúpe, že?" zasmial som sa, no on na mňa len hľadel s neutrálnym výrazom. „Proste ide o to, že časom sa začal chovať divne, stále niekam chodil a klamal mi, bol som nešťastný, a preto som ho raz sledoval a uvidel som ho s tým chlapcom. Objímali sa a bozkávali. Neviem či mali spolu niečo viac, ale jedným som si istý. Zhnusil sa mi on a aj ten chlapec. Takisto som počul, ako sa ten chlapec vyjadril, žeby nikdy s nikým ako som ja nenaviazal žiadny vzťah. Najprv som si myslel, že blúznim, ale keď som ich videl a aj ten výraz v jeho tvári to naznačoval, stačilo mi to. Pohádal som sa s Tylerom a poslal ho do prdele. Najlepší kamarát ma zradil a ako som sa dopočul, tak teraz droguje a bohvie čo ešte" vydýchol som a sklopil pohľad. Vedel som, čo bude nasledovať, no jeho reakcia ma prekvapila. Chytil ma za ruku, ale ja som mu ju vytrhol a rýchlo som sa vytratil za chalanmi do obývačky. Počul som ako po pár minútach prišiel a sadol si k Harrymu. Niečo si šuškali, no ja som sa radšej zapojil do rozhovoru medzi Louisom a Liamom ignorujúc tak Zayna a jeho pohľad, ktorým ma prepaľoval celý večer.

---

S Louisom sme vyprevadili chalanov a ja som sa hodil na gauč. Brunet si ku mne prisadol.

„Tak čo, páči sa ti byt?" po chvíli ticha prehovoril a usmial sa na mňa.

„Je naozaj pekný, ale troška veľký pre jedného" uchechtol som sa.

„To áno, keď tu nie je Harry, tak sa cítim ako v opustenom baráku" zasmial sa a ja s ním.

„To ti verím" povzdychol som si a zavŕtal sa viac do sedačky.

„Pozrieme si niečo?" navrhol Louis a ja som sa na neho pozrel s nadvihnutým obočím.

„Je pol druhej ráno"

„Ja viem, ale mne sa nechce spať" zamručal ako malé dieťa.

„To je pekné, ale obaja ráno vstávame do práce a mali by sme ísť do postele"

„Veď hej, hej. Už idem mami" pretočil očami a postavil sa.

„Louis?" otočil sa na päte a pozrel na mňa. „Dvihneš ma?" natiahol som k nemu ruky. Zasmial sa, chytil moje ruky a vytiahol ma na nohy. „Vďaka" venoval som mu úsmev predtým, než som zapadol do svojej izby. Započul som niečo ako „hej, hej", no iba som pobavene pokrútil hlavou a zavrel dvere. Poznáme sa síce len jeden deň, ale myslím, že nám to bude klapať. Louis je v pohode a pozná srandu. Aspoň to nie je taký mrzút ako bol Tyler. Ale on je minulosť a ja dúfam, že teraz keď som si našiel partiu chalanov (ktorí sú súce troška šialení, ale inak sú v pohode), tak bude všetko v pohode, aj keď mi tak trocha prekáža prítomnosť jednej osoby. A keď sme už pri tej osobe, tak mi zapípal mobil s novou správou.

Ahoj Niall, to čo si mi dnes povedal ma mrzí a chcel by som, aby sme sa o tom ešte porozprávali, keďže si mi nedal možnosť vyjadriť sa a povedať ti ako to bolo. Tak dúfam, že ma neodkopneš a dovolíš mi ťa pozvať na obed, aby sme pokecali. No nič, tak dobrú noc a sladké sny, zajtra sa vidíme v práci. :) Zayn.

„Pff, tak určite, snívaj ďalej" odfrkol som. Bolo mi jedno ako dostal moje číslo (určite ho má od Louisa), mobil som položil na stolík vedľa postele a zababušil sa do mäkkej prikrývky poddávajúc sa ríši snov.

***

Ospravedlňujem sa za chyby.