Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Twelve☆

Potichu som došiel k dverám a odomkol. V celom byte bolo ticho a tma. Na malý moment som si pomyslel, že sa na mňa Zayn vybodol, ale jeho topánky a bunda zavesená na vešiaku pri dverách moje obavy zahnala. S malým úsmevom na perách som sa vyzul a vyzliekol. V celom byte bola úplná tma, ale keď som vkročil do kuchyne, musel som si rukou zakryť ústa. Stôl bol prestretý červeným obrusom. V strede toho bola váza a dva taniere so špagetami. Krásnu atmosféru tomu dodávali sviečky, ktoré boli jediným zdrojom svetla v celej miestnosti. Bolo to hrozne romantické. Do očí sa mi tlačili slzy.

„Ahoj" šepol hlas za mnou. Otočil som sa na neho a ihneď sa vrhol okolo jeho krku. Po chvíli som sa od neho odtiahol. Jeho prsty nadvihli moju tvár, aby sa pozrel do mojich očí. „Ty plačeš?" zhrozil sa a utrel mi neposedné slzy z tváre.

„To sú slzy šťastia" usmial som sa na neho. „Také niečo pre mňa ešte nikto nespravil" povedal som, na čo sa na jeho tvári objavil prekrásny úsmev, ktorý tak veľmi milujem.

„Tak si zvykni, pretože si ťa budem rozmaznávať" žmurkol a ja som sa zachichotal. „Ou a skoro by som zabudol čo som ti sľúbil" usmial sa, no ja som nechápal. Naklonil sa a spojil naše pery. Usmial som sa do bozku, obmotal ruky okolo jeho krku a troška som sa postavil na špičky čím som bozk prehĺbil. Jeho ruky objali môj pás a iba sme tak stáli a bozkávali sa. Tak veľmi mi chýbali jeho pery, vôňa, chýbal mi ON. Po chvíli sme sa od seba odtiahli, ale iba tak, že sa naše čelá dotýkali. „Chýbal si mi" šepol so zatvorenými očami. Usmial som sa a krátko ho pobozkal.

„Aj ty mne" otvoril oči a usmial sa.

„Tak a teraz poď ochutnať tie špagety. Dúfam, že som ich nepokazil, predsa nie som dobrý vo varení" zasmial sa a ja som sa uchechtol.

„To sa uvidí" hravo som na neho vyplazil jazyk a usadil sa k stolu. Zee si sadol naproti. „Dobrú chuť" popriali sme si a ja som ochutnal jeho výtvor. Musím uznať, že sú skvelé a to tvrdil, že nevie variť. Klamár jeden. „Sú výborne" usmial som sa na neho.

„Naozaj? A nehovoríš to preto, že nechceš, aby som bol smutný?" podozrievavo sa na mňa pozrel.

„Nie, sú naozaj dobré. Pochybujem, že nevieš variť" nadvihol som obočie. On iba pokrčil ramenami a natočil so zopár na vidličku.

„No neviem" priznal.

„Tak to potom začínam pochybovať či si ich varil ty" nadvihol som obočie, ale na tvári som mal neustále úsmev.

„Takže ty chceš povedať, že som ich nevaril ja?" založil si ruky na hrudi, ale aj keď sa snažil tváriť vážne ja viem, že sa nehnevá.

„Tak tvrdíš, že nevieš variť a potom mi tu dáš priam fantastické špagety, tak?" pozrel som na neho, ale ďalej som pokračoval v jedle.

„Dobre, možno som varil, keď som ešte býval s mamou a keď nestíhala" priznal sa nakoniec. Ja som to tušil!

„No vidíš a vraj neviem variť" napodobnil som jeho hlas.

„Neprovokuj!" naznačil prstom. Vzal som si do úst posledné sústo a pozrel na neho.

„Lebo?" prehovoril som po chvíli. Utrel si pusu do servítky a pozrel na mňa.

„Lebo ťa začnem štekliť" žmurkol.

„Nie som šteklivý!" zaklamal som.

„Každá omega je šteklivá" takže pán vševediaci, hej?

„A to si si našiel na Googli?" prekrížil som si ruky na hrudi a sledoval jeho oči. Uškrnul sa.

„To vie predsa každý" šibalsky sa usmial, postavil sa a pomalým krokom šiel ku mne. Rýchlo som sa postavil cúvajúc.