Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Twenty -Eight☆

Nedokázal som tomu uveriť. Ja a Zayn budeme mať malé bábo. Kedysi som o tom iba sníval a teraz sa mi to splnilo. Neverím tomu. Ja v sebe nosím plod našej lásky. Malého futbalistu alebo malú baletku.

Široko som sa usmial na Zayna a chytil ho za ruku. Úsmev mi opätoval, poďakoval doktorovi a len čo sa za ním zatvorili dvere tisol si ma v náručí.

„Ni..." šepol do môjho ramena a znova si ma silno pritisol k sebe. V tom momente som sa rozplakal. Bolo to neuveriteľné, ale predstava toho, že držím malé rúžové bábätko, moje a Zaynove bábätko mi vhnalo slzy do očí.

Takto sme sa objímali ešte hodnú chvíľu, než si Zee ku mne ľahol a ostal so mnou až do konca návštevných hodín. Bol som tak veľmi šťastný.

---

„Tak sú princezna a fazuľka pripravení na odchod?" vtrhol mi do izby môj priateľ a ja som sa len zasmial.

„Fazuľka?" podvihol som obočie a nechal sa za boky pritiahnuť k nemu.

„No áno. Je ešte drobnučké a nevieme či je to on alebo ona, tak to bude naša malá rozkošná fazuľka. Veď podľa ultrazvuku, tak aj vyzerá" venoval som mu malý bozk a podal mu tašku.

„Musíš mi nosiť tašky" našpúlil som peru a podal mu dve tašky. Zasmial sa, prevzal si ich, ale to čo potom spravil ma prekvapilo. Položil ich na posteľ a dvihol ma na ruky ako nevestu. „Čo to stváraš?" zasmial som sa a pozrel na neho. Iba pokrčil ramenami.

„Budem si vás chovať ako v bavlnke, takže..." troška si ma povyhadzoval v náruči, potom vzal tašky a šiel k dverám.

Dúfal som, že ma pustí na zem, ale on ma takto niesol až na parkovisko. Otvoril mi dvere a ja som sa posadil. Tašky hodil na zadné sedadlá a sadol si za volant.

„Si blázon, vieš o tom?" pozrel som sa na neho s vážnym výrazom. Zasmial sa, naklonil sa ku mne a pobozkal ma.

„Áno, ale do teba" moje líčka nabrali červenú farbu a radšej som sklopil pohľad na svoje ruky.

---

Len čo sa za nami zabuchli dvere, spoza rohu vykukli naši kamaráti. „Vitajte doma!" zakričali naraz a ja som si všimol nápis nad nimi. Niall a fazuľka,vitajte doma!

Otočil som sa na Zayna. „Nepovedal som ti, že im to povieme spoločne, keď sa vrátime z nemocnice?" šepol som a ona iba mykol plecami.

„Ja viem, ale keď ja som bol tak šťastný, že mi to vykĺzlo. Hneváš sa?" našpúlil smutne peru. Ach ten jeho šteňací pohľad. Kto by odolal.

„Nie, nehnevám" vtisol som mu malý bozk na líce, pretože sa k nám už blížil Louis a silno si ma pritisol k sebe.

„Ach Ni, ja som tak šťastný! Ja budem ujo! To je tak úžasné!" mumlal mi do ramena a ja som sa nad tou myšlienkou musel usmiať. Drobec bude určite rozmaznávaný.

„Tak, čo? Pripijeme si na Nialla a malého Malika alebo malú slečnu Malikovú?" samozrejme, žeby to nebol Marcel, ak by si pri každej novinke nechcel pripíjať.

„Jasné, ale NiNimu iba džús, lebo odteraz už alkohol piť nebude" poznamenal Zayn a ja som nad tým len pretočil očami. Marcel sa niekam stratil a o chvíľu sa objavil s pohármi a vínom a samozrejme, že do jedného nalial pomarančový džús.

„Počkaj Mar!" zakričal Louis a vytrhol mu pohár z rúk, než stisol naliať víno. „Ja si dám džús ako NiNi. Nenechám ho vtom samého" odbehol do kuchyne a po chvíli sa vrátil. Postavil sa ku mne a štrngol si so mnou. Venoval som mu malý úsmev.

„Takže, pripíjam na Nialla, moju lásku. Znamenáš pre mňa celý svet Ni. Neviem si predstaviť jediný deň bez teba. Si moje svetlo, dôvod pre život. Bez teba by som bol stále ten arogantný herec, ktorý sa sústredí iba na svoju kariéru, ale tvojím prchodom sa všetko zmenilo. V moment čo som ťa po prvýkrát uvidel, vedel som, že ťa musím mať za každú cenu. Aj keď sme sa stihli za tak krátku dobu veľa krát pohádať ja verím, že to už bude len dobré. Veď vraví sa, že každá hádka posilňuje lásku. Takže láska moja, ďakujem ti, za všetko" po mojich lícach tiekli slzy. Ta láska v jeho očiach akou na mňa hľadel a slová, ktoré vravel, ma chytili za srdce. Ľutujem to, čo som mu predtým povedal. Bolo to v návale zlosti a neskôr som si uvedomil, že som to prehnal. „A takisto pripíjam aj na našu malú fazuľku" zachichotal som sa a pohladil si svoje zatiaľ ploché bruško. „ste moje všetko. Obaja. Ľúbim vás" podvihol pohár a ja som mu ústami naznačil: „Aj ja teba" a takisto som podvihol pohár.

„Na Nialla a drobca!" tento krát prehovoril Harry a všetci sme to po ňom zopakovali a štrngli si. Neušiel mi Louisov široký úsmev. Potom sme si všetci sadli do obývačky a spravili si filmový večer tak ako každú sobotu. Ja so Zaynom sme sa túlili na gauči a vedľa nás sedel Louis, ktorý zaspal na Harryho ramene.

Marcel a Liam sa asi po dvoch hodinách vyparili a ostali sme už len sami štyria. Hazza odniesol Louiho do izby a my sme sa rozhodli ísť spať. Dali sme si spoločnú sprchu a potom sme sa zvalili na posteľ. Zee ma zakryl a pritúlil sa ku mne. Oprel som sa o jeho hruď a spokojne si povzdychol.

„Zee?" prehovoril som po chvíli.

„Hm?" zabručal. Otočil som sa tvárou k nemu a preplietol si s ním prsty na ruke.

„Myslíš, že to zvládneme?" podoprel si hlavu rukou a pozrel mi do očí.

„Čo máš na mysli?"

„Vieš...bábo...rodičovstvo..." nesmelo som mu pozrel do očí. Usmial sa a pohladil ma po líci.

„Samozrejme, že to zvládneme. A máme predsa aj chalanov. Louis bude určite rád, keď sa bude môcť hrať s malým"

„Asi hej"

„Prečo ťa to trápi?" povzdychol som si a natočil sa tak, aby sme ležali oproti sebe.

„No vieš...ty máš 20 a ja len 18, no a neviem či som pripravený na to mať bábo" priznal som a sklopil hlavu. Zee chytil moju bradu, podvihol ju a pobozkal ma.

„Áno, sme ešte pomerne mladí, ale my tozvládneme. Máme ľudí, ktorý nám s tým určite veľmi radi pomôžu. Louis a Harry, Liam, Marcel, moja mamka a sestry" iba som smutne prikývol, pretože keď tak nad tým premýšľam títo ľudia sú skôr Zaynova rodina ako moja. Ja nemám rodinu.

„Si v poriadku zlatíčko?"

„Áno. Len sa mi chce spať" pousmial som sa a radšej sa otočil, pretože nechcem, aby videl slzy v mojich očiach.

„Dobre"

„Dobrú Zee" šepol som a pritúlil sa k jeho hrudi. Obmotal okolo mňa ruky a pobozkal ma na rameno.

„Dobrú Blondie"

***

Budú nejaké názory?
Lebo ja s touto kapitolou nie som spokojná...

Ale aj vote poteší

Kristin