Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Thirty☆

„Ni bež sa zvítať, ja musím za mamkou" šepol mi do ucha Zayn čím ma trocha vystrašil. Ani on, ani ja sme zo seba nespustili zrak. Bál som sa, že ak čo i len na malý moment odvrátim pohľad stane sa niečo zlé. Zayn bol už dávno preč a ja som sa trocha nesmelo odlepil od zeme a šiel sa zvítať s členmi jeho rodiny. Všetko to boli na pohľad milí ľudia a ani jeden z nich sa na mňa nepozrel s nechuťou alebo opovrhnutím. Bol som za to rád.

Otočil som sa k nemu a aj keď som nechcel, podal som mu ruku, pretože sa na nás všetci pozerali. On mi ju stisol tak silno, že som počul ako mi pukajú kosti. Chcel som odísť, ale pritiahol si ma k sebe tak, aby mi mohol šepkať do ucha.

„Nemysli si, že to skončilo vtedy v parku. Môjmu Tylerovi si ublížil a ja sa postarám, aby si trpel"odtiahol sa s úsmevom a pustil moju ruku. Zdesene som na neho hľadel,no on len žmurkol a odišiel.

Pár minút som tam len tak stál s neprítomným pohľadom a premýšľal. Ublíži Zaynovi alebo Louisovi? Alebo mne? Alebo dieťatku? Nie! Bože, prosím nedopusť, aby sa môjmu malému niečo stalo!

„Tak ako to šlo?" ozval sa vedľa mňa hlas, čo ma vyľakalo, a preto som podskočil. „Hej Ni, si v pohode? Si nejako bledý" jeho výraz posmutnel, keď si prezeral moju tvár.

„J-Ja...h-hej...l-len...objím m-ma" šepol som, na čo si ma Zayn ihneď pritiahol do náruče a silno si ma k sebe tisol. V tento moment som sa cítil tak bezmocne a slabo.

Nakoniec celý deň prebehol celkom dobre až na to, že ma Mason neustále vraždil pohľadom. Ešte pred tým, než sme sa pobrali domov sme si museli pripiť. Je to taký ich zvyk.

„Takže, som rada, že sme sa tu všetci po tak dlhej dobe stretli. A hlavne som nesmierne rada, že si sa mi vrátil"s úsmevom pozrela na môjho priateľa a potom na mňa. Venoval som jej malý úsmev a prevzal si pohár od Masona? Bože, prosím, len nech maneotrávi. S úškrnom sa postavil na svoje miesto pri stole a znova na mňa hľadel. Tuším, že za chvíľu do mňa vypáli dieru. „A taktiež aj, že si námkonečne ukázal chlapca, o ktorom už mesiace básniš" všetci sa zasmiali, len ja som sklopil hlavu kvôli tomu, že mi bolo trápne. Komu by nebolo, keby na vás pozerali všetky oči v miestnosti. A ešte k tomu ste červený ako paradajka. „Takže na môjho syna a jeho rozkošného priateľa" podvihla pohár a všetci sme si štrngli.

---

„Naozaj máte všetko?" znova sa nás opýtala Trisha, keď sme stáli pri dverách.

„Áno mami" pousmial sa Zee a objal ju.

„Ďakujem za úžasný obed" venoval som jej úsmev.

„Ale zlatíčko, prosím ťa. To bola maličkosť. Stavte sa kedykoľvek. A dúfam, že keď sa narodí moje vnúčatko budete nás navštevovať častejšie" žmurkla a ja som sa na ňu úprimne usmial.

„Možno vám ho aj na nejaký čas požičiame, aby sme si ukradli nejaký ten čas pre seba" Zayn ma tľapol po zadku, no ja som len pretočil očami a nechal sa za boky pritiahnuť bližšie.

„Budeme len radi. A hlavne dievčatá. Tak sa majte hrdličky" Trisha nám zamávala a konečne sme sa pobrali domov.

Asi po pol hodine cesty mi začalo byť príšerne zle. „Kedy tam už budeme?" zakňučal som, pretože som mal silné kŕče v oblasti bruška. Možno, že len bábo chcelo dať o sebe vedieť, ale žeby už v štvrtom mesiaci? To je divné.

„Za pár minút. Si v poriadku zlato?"

„Je mi zle"

„Dobre, poponáhľam sa" iba som prikývol a modlil sa, aby sme tam už konečne boli.

Len čo sme dorazili domov, utekal som do kúpeľne, pretože mi bolo veľmi zle. Zee pribehol za mnou a hladil ma po chrbte.

„Asi to bolo to kurča" pridusene som sa zasmial a s jeho pomocou sa postavil a opláchol si tvár.

„Poď si ľahnúť. Troška si pospi a bude ti lepšie. Potom ti uvarím mätový čaj" prikývol som a Zee ma dvihol do náruče, pretože som nevládal stáť na vlastných nohách.

Po tom čo Zayn odišiel som premýšľal nad tým čo sa dnes stalo a tým, čo mi Mason povedal. Vedel som, že sa mi chce pomstiť, ale dúfal som, že vtedy v parku to skončilo.

Jediné, čo ma trápilo bolo, aby to neschytalo naše malé. Bojím sa, že nebude brať ohľad na to, že som tehotný a ublíži nám. Ale čo ak bude chcieť ublížiť Louisovi alebo chalanom? To radšej nech zabije mňa. Bože, prečo mi to robíš?

°°°

„Ahoj zlatíčko, kde si?" ozval sa krásny hlások môjho priateľa. Musel som sa pousmiať, pretože to oslovenie milujem.

„V obchode, kupujem niečo pre maličké. Kedy sa vrátiš?" prechádzal som pomedzi pulty s oblečením a premýšľal či vziať modré alebo žlté body.

„Za hodinku, ešte musíme dotočiť jednu scénu. A čo si kúpil?"

„Dobre teším sa na teba. A kúpil som takú rozkošnú bundičku s macíkmi. Je taká ňuňu.A rozhodujem sa medzi modrými dupačkami a žltými. Obe sú krásne, ale neviem si vybrať" povzdychol som si a pohladil sa po brušku. Neviem sa dočkať keď o 5 mesiacov uvidím to rozkošné stvorenie.

„Tak ich vezmi obe" počul som úsmev v jeho hlase.

„Dobre, idem zaplatiť, tak sa vidíme doma. Pa"

„Pa. Ľúbim ťa"

„Aj ja teba" zrušil som hovor a šiel zaplatiť. Veci som hodil do kufra a šiel som ešte do supermarketu, pretože naša chladnička začína zívať prázdnotou.
Vedel som, že nie je bezpečné chodiť sám večer po uliciach, ale celé dni som zavretý doma, lebo sa o mňa Zayn bojí, a tak som sa rozhodol prejsť. Veď supermarket je len cez ulicu. Čakal som kým môžem prejsť na opačnú stranu, lenže ma niekto potiahol za bundu a zatiahol do nejakej tmavej uličky.

Zaúpel som od bolesti, keď som chrbtom narazil do steny. Predo mnou sa objavila jeho tvár s tým slizkým úškrnom.

„Ahoj Niall, dlho sme sa nevideli"

„Prosím, nechaj ma"

„Nie! Tyler kvôli tebe trpel a teraz budeš ty!"

„Prosím" vzlykol som a radšej zavrel oči.

„Zaslúžiš si to, ty parchant!" zakričal. Znova som vzlykol a ochranársky si prikryl bruško. Cítil som ako mi ich odtrhol a prišpendlil nad hlavou. Vydesene som otvoril oči a pred tvárou mi mával nožom.

„Nie!" zakričal som, no ostrie noža sa mi zapichlo do brucha a moje telo zaplavila vlna príšernej bolesti.

Vykríkol som a padol na zem. Moje brucho sa stratilo a v rukách som držal moje malé mŕtve bábätko.

„Nie! Moje dieťa! Nie! Nie!" s výkrikom som prudko vystrelil do sedu a zhlboka dýchal. Bol som spotený akoby som bežal maratón. Chcel som si opäť ľahnúť, ale bruškom mi prešla hrozná bolesť a s výkrikom som sa zvalil na zem vedľa postele. Na ruke som mal krv a všade okolo mňa bola tiež.

„Zayn!" zakričal som najhlasnejšie ako sa dalo. Chcel som znova, lenže bolesť bola neznesiteľná.

Posledné čo som videl, než som upadol do tmy bol vydesený Zayn ako ku mne beží.

***

Tak lásky moje, je tu piatok a s ním aj nový dielik ;). Dúfam, že sa Vám páčil a budem rada za podporu či už len v podobe vote alebo aj komentára ;)

P.S. Ospravedlňujem sa za chyby.

All the love

Kristin