Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Eight☆

„Ak teraz nepobozkám tvoje pery, tak svet postihne najhoršia pohroma akú doteraz zažil!" prerušil ma a ja som sa len usmial. Bolo milé, že si pamätal čo som mu povedal pred pár dňami. Môj zrak behal z jeho očí na pery.

„Tak to urob a zachráň ho!" zasmial som sa nad absurditou týchto slov.

Na jeho tvári sa objavil prekrásny úsmev a konečne spojil naše pery. Mal som pocit akoby som práve lietal. Vďaka jeho mäkkým vankúšikom mi na tele vyskočila husia koža a celé telo túžilo iba po jeho perách a dotykoch. Bozky boli jemné, no plné citov. Ruky som obmotal okolo jeho krku ako už tisíc krát za túto noc a za zátylok si ho pritiahol bližšie. Usmial sa, no neprerušil bozk. Mierne sa sklonil aby si ma vydvihol do náruče. Nohy som obmotal okolo jeho pásu a nechával jeho jemné pery bozkávať tie moje. Cítil som sa krásne a vedel som, že je to takto správne. Ešte viac ma oprel o dvere a na chvíľu sa odtiahol opierajúc svoje čelo o to moje. Obaja sme rýchlo dýchali.

„Po tomto som túžil už od prvého dňa čo som ťa uvidel" šepol a mojím perám venoval malý bozk. Ja som sa iba usmial a sledoval jeho krásne oči. Moje líca nabrali červenú farbu, keď sa jeho ruka ocitla na mojej tvári. Pohladil ma a ja som sklopil hlavu. „Si rozkošný" zasmial sa a postavil ma na zem.

„Nie som" zaprotestoval som, no prst na mojich perách ma zastavil.

„Si a pšt!" zaculil som sa, no stále som sa červenal ako paradajka, a preto som znova radšej sklopil zrak nadol. Nadvihol mi bradu a pobozkal ma. „Teraz už budem môcť zaspať" široko sa usmial. Oplatil som mu úsmev a zasnene sa na neho pozrel. Štipnite ma niekto, nech viem, že to nie je len sen!

„Nechceš tu prespať?" nádejne som na neho pozrel. Nadvihol obočie.

„Hm a nebude to protizákonné?" šibalsky sa usmial.

„Nie ak je to v rámci dobrého skutku" vyplazil som naň jazyk.

„Hej? A v rámci akého, ak to smiem vedieť?"

„No Harry a Louis si na dnešnú noc privlastnili váš byt a bolo by odo mňa nepekné nechať ťa spať niekde v parku alebo v hoteli" zasmial sa.

„Ó! Tak to bude od teba veľmi šľachetné" tento krát som sa zasmial ja a mierne ho od seba odstrčil. Odomkol som dvere a nechal ho vojsť. Zamkol som a vyzul sa. Bundu som hodil na posteľ v mojej izbe a prišiel som k Zaynovi, ktorý sedel na gauči.

„Máš vo zvyku chovať sa ako doma, vieš to?" iba pobavene zakrútil hlavou.

„Poď ku mne" natiahol ruky ako malé dieťa, ktoré chce svoju obľúbenú hračku. S úsmevom som prišiel k nemu nechávajúc sa vtiahnuť do silného objatia.

„Takže..." začal som, no nedokončil som.

„Takže?" zopakoval.

„Čo budeme robiť?" pozrel som sa na neho. Zatváril sa, že premýšľa a potom sa pozrel na mňa.

„Myslím, že viem" vyslovil a hneď na to sa prilepil na moje pery.

„Hm dobrý nápad" oblízol som si peru, keď sme sa odtiahli. Usmial sa a začal ma bozkávať. Ruky som položil na jeho tvár a nohy si prehodil cez tie jeho. Táto poloha bola troška nepohodlná, no Zayn to jednoducho vyriešil. Povalil ma na pohovku a naľahol na mňa. Mierne som rozkročil nohy, aby mal lepší prístup a nechal som ho, aby mi bozkával pery a potom aj krk. Zavzdychal som, keď sa prisal na citlivé miestečko zanechávajúc tam dosť viditeľnú značku.

„Hm a teraz už každý bude vedieť, že patríš mne" usmial sa na svoj výtvor a znova ma pobozkal. Rukami prechádzal po mojich bokoch a zablúdil nimi až pod moje tričko. Vtedy akoby zablikalo varovné svetielko a ja som ho odstrčil.

„Z-Zayn j-ja..." začal som koktať.

„Čo sa deje?" vystrašene na mňa hľadel a ja som sa posadil.

„J-ja nechcem ešte...veď vieš" povzdychol som si a opatrne sa na neho pozrel dúfajúc, že sa nenahnevá. On sa len zasmial a pobozkal moje líce.

„Ja sa s tebou nechcem vyspať hlupáčik" úľavne som vydýchol.

„Prepáč" šepol som so sklopenou hlavou. Znova mi ju nadvihol a ja som tak mohol sledovať jeho prekrásnu a bezchybnú tvár.

„To je v poriadku. Teraz poďme do postele, je neskoro" prikývol som. Zayn sa postavil, chytil ma za ruku a viedol do spálne. Prešiel som ku skrini, vytiahol z nej jedno tričko pre seba a jedno trocha väčšie pre neho. Podal som mu ho. Vzal si ho s úsmevom a pretiahol si to svoje cez hlavu. V momente ako tričko padlo na zem som obrátil pohľad. Ešte by ma nachytal ako ho sledujem. Rýchlo som si prezliekol to svoje a vliezol si k nemu pod perinu.

Ležal na boku, hlavu mal podopretú rukou a sledoval ma. Bolo mi to príjemne, no aj tak som mierne očervenel.

„Už som ti povedal, že si krásny" usmial sa.

„Nie, no-" prerušil ma skôr než som niečo namietol. A myslím, že to zabralo, pretože nepoznám lepší spôsob ako niekoho umlčať. Jeho dokonalé pery sa odlepili od tých mojich, no len na pár centimetrov.

„Žiadne výhovorky" šepol a tento krát ma pobozkal len jemne a krátko.

„Dobre" povedal som, keď sa odtiahol a vrátil do pôvodnej polohy. „To ma takto budeš sledovať celú noc?" nadvihol som obočie, pretože sa ani len nepohol.

„Snáď to nemám zakázané?" zasmial som sa a pokrútil hlavou.

„To nie, ale v rámci toho, že ti chcem len dobre, tak navrhujem, aby si svoje zvedavé oči zavrel a spal" žmurkol som na neho.

„Takže zvedavé, hej?" vyšvihol sa nado mňa. Na malú chvíľu som zabudol ako sa dýcha, no prvá pomoc sa dostavila takmer okamžite. „Takejto kráse nejde odolať" moje pery znova pocítili tú známu chuť. Odtiahol sa odo mňa a ľahol si vedľa.

„Ale už by sme mali ísť naozaj spať" venoval som mu úsmev a ako dôkaz som zazíval.

„To áno" úsmev mi oplatil a pritiahol si moje telo k sebe. „Dobrú noc blondie" šepol a venoval mi malý bozk do vlasov.

„Dobrú" pritúlil som sa k jeho hrudi a za počúvania kľudného bytia jeho srdca som sa vidal do ríše snov.

***

Ospravedlňujem sa za chyby.