Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Twenty -One☆

„Pomôžte mi niekto!" kričal som ako šialený, keď som vtrhol do nemocnice. Ihneď ku mne pribehli nejaké sestričky a pomohli mi položiť bezvládne telo mojej lásky na nosidlá.

„Čo sa stalo?" opýtala sa ma sestrička, keď ho niekam niesli.

„Ja som ho šiel hľadať a...a našiel som ho t-takto ležať na zemi" hlas sa mi trocha triasol, sestrička sa na mňa mierne pousmiala a prikývla.

„Dobre, upokojte sa. Postaráme sa o vášho priateľa" venovala mi jemný úsmev a niekam ho odviedli. Hneď, čo sa mi stratili z dohľadu som sa spustil po stene na zem a rozplakal sa.

Všetko je to moja vina. Za všetko môžem ja. Keby som nebol taký sprostý a žiarlivý, tak by som si to nechal v pokoji vysvetliť a nie na neho kričal. Teraz bojuje o život a jediné čo naposledy počul boli nadávky a obviňovanie. Nečudoval by som sa keby ma nechcel vidieť. Musí ma za to teraz nenávidieť. Ja som sa len bál, že mi ho niekto ukradne, pretože ešte ani nie sme mates a tak sa kedykoľvek môže stať, že sa zaľúbi do niekoho iného. A vôbec by mi to ani neprišlo divné, keďže sa chovám ako tupec. Obviňujem ho a nadávam mu a pritom ani netuším ako to v skutočnosti bolo. Verím radšej svojej pravde ako jemu a to sme si sľúbili, že si budeme hovoriť všetko a že si budeme dôverovať, ale pán Malik to musel samozrejme znova nejako pokašľať!

Spoza dverí vyšla sestrička a niekam rýchlo utekala. Ihneď som sa postavil, že ju zastavím, ale ona ma len obišla. Zľakol som sa, pretože bola vydesená a na jej oblečení bola krv.

„Ach Bože, prosím ťa, zachráň mi ho" pozrel som sa na strop a dúfal, že moju prosbu vypočuje. Bolo to síce absurdné, pretože som bol neveriaci, ale teraz bol on jedinou osobou, ktorá ho mohla zachrániť.

Sestrička okolo mňa znova prebehla, ale tento krát aj s nejakým doktorom pričom mu počas behu niečo hovorila. Zachytil som len, že má vnútorné krvácanie a že je už dlho v bezvedomí. V ten moment akoby všetko prestalo existovať a po mojej tvári sa spustili slzy, tento krát som sa ich nesnažil zastaviť. Vedel som, že jeho stav je vážny, pretože som presne takto prišiel o malého brata. Mal iba štyri roky a už odmalička mal problémy, no my sme dúfali, že sa z toho dostane, ale raz sme ho našli v bezvedomí, a tak sme ho priviezli do nemocnice, kde nám potom povedali, že sme prišli neskoro, pretože sa v jeho vnútri nahromadilo veľa krvi a príliš dlho bol v bezvedomí, a tak sme o neho prišli. Pre každého z nás to bola bolestivá strata, ale potom sa narodili moje sestričky a aj keď mi niekedy chýba, mám ich a oni sú pre mňa všetko.

„Pán Malik?" ozvalo sa vedľa mňa. Otočil som hlavu smerom k osobe, ktorá vedľa mňa stála. Bol to mladý doktor, v rukách držal rúško a uprene na mňa hľadel.

„Áno, čo sa stalo? Je v poriadku?" vyskočil som zo stoličky sledujúc jeho zatiaľ nič nehovoriaci výraz.

„Áno je v poriadku" pousmial sa, na čo som úľavne vydýchol. „Mali sme šťastie, pretože ste ho priviezli včas. Ak by to bolo o pár minút neskôr mohlo by sa stať, že sa krvácanie rozšíri a taktiež, že zlomené rebro prepichne pľúca a to by pre pána Horana nedopadlo dobre" prikývol som.

„A smiem ísť za ním?"

„Áno, ale má v sebe sedatíva, takže sa prebudí najskôr za dve hodiny"

„To nevadí. Musím ho vidieť" doktor sa na mňa usmial a prikývol. „Ďakujem pán doktor"

„Som Jake. Jake Bass" podal mi ruku a povedal kam mám ísť.

Potichu som vošiel do izby, no pohľad ktorý sa mi naskytol ma zarazil. Jeho pokožka bola bledá, jeho pery suché, a vlásky spotené. Ten pohľad ma ničil zvnútra, ale veril som, že sa z toho dostane. Musí sa z toho dostať. Pritiahol som si stoličku k posteli a chytil jeho dlaň do tej svojej. Bola chladná.

„Ni? Ak ma počuješ, tak mi to prepáč. Choval som sa ako idiot a ľutujem to. Ty si všetko na čom mi záleží a sľubujem ti, že sa už nič také nestane. Spravím čokoľvek na svete, len preto, aby si bol šťastný" hovoril som k nemu aj keď som vedel, že ma nemôže počuť. Bolo to ako sa rozprávať s plyšovou hračkou. Žiadny pohyb, žiadna odozva, nič. „Doktor vravel, že budeš v poriadku a ja viem, že budeš. A keď ťa prepustia z nemocnice, vezmem ťa do toho kina ako ti už dlho sľubujem...ach Ni. Keby si len vedel ako veľmi ťa ľúbim" povzdychol som si, naklonil sa nad neho, jemne pobozkal jeho čelo a posadil som sa čakajúc kedy sa jeho prekrásne modré očká otvoria.

Niall

Prebudil som sa vďaka nepríjemnému pocitu v bruchu. Jediné čo som počul bolo pípanie hlúpych nemocničných prístrojov. Pomaly som otvoril oči a porozhliadol sa. Bol som v nemocnici. Ale ako som sa sem dostal? Nepamätám si, žeby som...počkať! posledné na čo spomínam je Tyler a Mason. Opatrne som odkryl perinu a vyhrnul košeľu. Na bruchu som mal stehy. Ale stále ma trápila otázka ako som sa sem dostal. Nespomínam si na to, žeby ma sem niekto doniesol.

Ani nie o minútu sa otvorili dvere a dovnútra vošiel Zayn. Ihneď čo sa naše oči stretli vybavila sa mi naša hádka.

„Niall" vydýchol a podišiel ku mne. Otočil som hlavu na opačnú stranu, aby som sa na neho nemusel pozerať. Nenávidím ho. „Viem, že sa na mňa hneváš a chápem, že ma asi nechceš vidieť, ale prosím vypočuj ma" ignoroval som každé slovo, ktoré vypustil z úst a radšej som sa mu otočil chrbtom. Evidentne to nebol dobrý nápad, pretože mnou prešla príšerná bolesť a rýchlo som sa otočil naspäť. „Ni pozor! Ublížiš si!" priskočil ku mne a chcel sa ma dotknúť, ale odtiahol som sa.

„Nedotýkaj sa ma!" zavrčal som. On iba prikývol a usadil sa na stoličku vedľa mňa.

„Niall, ja-"

„Nechcem nič počuť!" prerušil som ho a bez jediného pohľadu som zatvoril oči snažiac sa zaspať.

„Dobre. Zavolám doktora, že si sa už prebral" zamumlal a po chvíli som počul ako sa dvere zatvorili. Povzdychol som si a nechal slzy zmáčať moje líca.

***

Ahoj,

prepáčte, že takto neskoro. Dúfam, že sa nehneváte :). Dielik je taký o ničom, ale budem rada za váš názor.

Budem sa snažiť pridávať pravidelne, ale občas sa môže stať, že to nevýjde, tak snáď mi to odpustíte :)

Btw. 2,4K ? Wau! To si ani nezaslúžim. Ďakujem vám ;). ste úžasní ;) a za to tento dielik venujem všetkým, čo to čítate, pretože ste najlepší :*

P.S. Ospravedlňujem sa za chyby.

All the love

Kristin