Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Five☆

„Hej Niall, poď sem!" zakričal Smith. Pribehol som ku nemu a pousmial som sa.

„Áno?"

„Tak ma napadlo či nechceš zájsť so mnou na obed. Mohli by sme sa porozprávať o tom tvojom sne" žmurkol a ja som trocha znervóznel. Je pravda, že chcem, ale pochybnosti tam sú vždy.

„D-Dobre" vykoktal som zo seba.

„Skvelé, tak poď so mnou" postavil sa a kráčal do jedálne. Šiel som za ním, ale než som stačil čo i len vkročiť dovnútra niekto ma potiahol na stranu. Moje oči sa stretli s jeho karamelovými.

„Niall, nerob hlúposti prosím" hľadel som do jeho očí a nechcel sa odtrhnúť. Boli sme si tak blízko, cítil som jeho vôňu všade navôkol a nedokázal som sa pozrieť inam. „Prosím" zaprosil, ja som rýchlo zatriasol hlavou nad myšlienkami, ktoré mi prúdili v hlave.

„Je toto snáď prípad ohrozenia života?" nadvihol som obočie. Prekvapene na mňa hľadel, no bol ticho. „Tak vidíš. Ak je to všetko, tak ma ospravedlň, musím ísť za šéfom" odstrčil som ho od seba, no nezamieril som do jedálne, ale na toalety. Oprel som sa o umývadlo pozerajúc na seba do zrkadla. Je možné, že sa to znova deje? Je možné, že mu zasa podlieham? Nedokážem kontrolovať svoje pocity a to ma pomaly ťahá do priepasti. Aj keď sa snažím nemyslieť na jeho prekrásne oči nedokážem zabrániť srdcu znova sa do neho nezamilovať. Nadýchol som sa a s nacvičeným úsmevom som došiel za šéfom, ktorý už netrpezlivo sedel a čakal.

---

Nakoniec ten obed dopadol fajn. Alan mi sľúbil, že mi pomôže, ale musím si počkať kým mi povie podrobnosti ohľadom toho čo budem musieť spraviť. Nebudem klamať, potešilo ma to a veľmi, ale stále sa nedokážem zbaviť pocitu, že na tom všetkom niečo nehrá.

Prišiel som k Louisovi, ktorý sedel na stoličke a sledoval dianie okolo. Keď si ma všimol usmial sa.

„Tak čo, ako to dopadlo na obede?"

„No...fajn. Smith mi sľúbil, že mi pomôže splniť si sen" pousmial som sa a ukradol mu pár čipsov, ktorými sa napchával.

„To je supeeer" zapišťal a objal ma.

„Hm" pokrčil som ramenami.

„Je všetko v pohode?" pozrel sa mi do očí. Ja som len súhlasne zakýval hlavou. „Tak dobre" široko sa usmial a ďalej sa venoval pochúťke pred sebou.

Po dlhých dvoch hodinách počas ktorých som za Smithom behal ako poslušný psík som konečne mohol ísť domov. Práve teraz čakám na Louisa, ale už má 15 minút meškanie. To mi robí asi naschvál. Vie, že by tu mal byť, aby nás doviezol domov, lenže pán Tomlinson si zase niekde lieta alebo si to práve rozdáva v šatni s Harrym ako som pochytil z rečí naokolo.

Už som myslel, že vyhlásim pátranie, keď som ho nikde nenašiel, no napadla ma lepšia alternatíva. Napísať mu správu, keďže sa zrejme prepadol pod zem.

Niall: kde trčíš? Už tu čakám pol hodinu!

Odpoveď sa dostavila behom chvíľky, za čo som bol rád.

Louis: ehm no s Harrym máme troška práce :)

Hm jasné. Viem veľmi dobre čo znamená „máme troška práce". Povzdychol som si mieriac si to k autobusovej zastávke, no prišla mi ďalšia správa.

Louis: povedal som Zaynovi aby ťa odviezol, takže sa neopováž ísť sám. Jasné?!

Niall: jasné vďaka

To si robíte srandu! Nechcem, aby sa Zayn ocitol na dva metre v mojej blízkosti a on si Louis nakáže, aby ma odviezol. No paráda. Ani som sa nestihol pohnúť z miesta a predo mnou zastavil biely Rang Rover.

„Potrebuje tu niekto zviesť?" usmial sa ten narcis po tom čo vytiahol okienko.

„Meškáš!" odvrkol som a nasadol som do jeho auta. Uchechtol sa a rozišiel sa na cestu.

Myslel som, že si konečne uvedomil, že sa nemá pokúšať naviazať akýkoľvek rozhovor, ale samozrejme, že si nedá pokoj.

„Je fajn, že to takto vyšlo. Aspoň sa môžeme porozprávať" prehovoril, ale ja som sledoval krajinu miznúcu za oknom ignorujúc ho. „No tak! Daj mi päť minút, aby som ti to vysvetlil" zaprosil, ale ja som sa na neho ani len neotočil. „Ty si taký tvrdohlavý!" zavrčal nahlas, na čo som sa mierne prikrčil. Jeho hlas bol skoro na rovnakej tónine ako alfa hlas. „Prepáč, nechcel som" zastavil a pohladil ma po pleci. Vyšmykol som sa mu. „Pozri, chápem, že ma nenávidíš za to čo som povedal, ale dovoľ mi povedať ti pravdu. S Taylerom to bolo inak ako si myslíš. Nechodili sme spolu, ani sme spolu nič nemali. Je pravda, že chodil s nami do baru a podobne, ale medzi nami nebolo nič čoby pripomínalo vzťah alebo niečo tomu podobné. Prisahám" po jeho slovách som sa mu odvážil pozrieť do očí. Videl som, že ho to ťaží, ale ja som ich predsa videl.

„Ale ja som vás videl! Boli ste spolu pred nejakým barom a bozkávali ste sa!" zvýšil som trocha hlas. Povzdychol si.

„Áno, ale o bolo prvý a posledný krát čo sa to stalo"

„Neverím ti. Prečo by si ho len tak bozkával ak to nič neznamenalo" zkrížil som si ruky na hrudi čakajúc na jeho odpoveď. Bolo mi jasné, že mám pravdu.

„Pretože som bol opitý a on ma len tak z ničoho nič pobozkal, chcel som sa odtiahnuť aj som to urobil, ale on povedal, že už len jeden bozk. Neviem prečo som to spravil, ale pobozkal som ho. Nič viac" pozeral na mňa.

„Lenže prečo si sa o mne potom tak vyjadril. Nechápem to. Vtedy si ma nechcel a teraz zrazu áno. Nedáva mi to zmysel" pozrel som mu do očí.

„Pretože som nehovoril o tebe, ty trdlo, ale o Tylerovi. Ak sa nemýlim, tak ste v tej dobe boli obaja nižšej postavy a mali ste hnedé vlasy" prikývol som. „Takže vidíš. Tyler ma nikdy nepriťahoval a teba som zazrel len pár krát, takže som nemohol povedať nič na tvoj účet a netušil som, že si bol do mňa zaľúbený a ani vo sne by ma nenapadlo, že si to bol ty. Dosť si sa odvtedy zmenil" nevedel som čo povedať, tak som len mykol plecami. Je pravda, že si môj výzor od strednej prešiel mnohými zmenami.

„Vďaka za odvoz" nakoniec som povedal a rýchlo som vystúpil, než by sa stalo niečo, čo som nechcel dopustiť.

„Niall?" rozbehol sa za mnou, ale našťastie ma tento krát nedobehol. Zavrel som za sebou dvere, skĺzol sa po nich dole a hlavu si položil do dlaní. Neplakal som, iba toho bolo na mňa nejako priveľa.

Nevedel som či mu mám veriť, ale možno má naozaj pravdu a nič medzi nimi potom nebolo. Netuším čo si o tom myslieť, ale asi najrozumnejšie bude ísť do postele. Postavil som sa, vzal som si čisté tričko a kraťasy a zaliezol do sprchy. Uznávam, že práca asistenta je trocha namáhavá aj keď to tak možno nevyzerá. Po 20 minútach strávených v teplej sprche som zaľahol do postele. Bolo síce len osem hodín, no bol som unavený ešte aj zo včerajšieho ponocovania, a preto som zaspal len čo som sa ocitol v posteli.

***

Ahoj, dielik vám dávam už dnes, pretože neviem kedy bude ten ďalší, snáď budúci týždeň. dúfam, že sa vám tento dielik páčil aj keď ja s ním nie som veľmi spokojná...budem rada za komentár či hviezdičku :).

Dielik chcem venovať osôbke, ktorá ma vždy poteší svojím komentárom :)

P.S. Ospravedlňujem sa za chyby.

All the love

Kristin