Niall sa prihlási ako stážista do známeho filmového štúdia, aby si splnil svoj sen stať sa režisérom. I keď je omega a tie to vo svete nemajú ľahké spraví všetko pre to aby sa mu sen splnil.
Spozná mnoho omieg či už ako vysoko postavených nadriaden...
Keď som vošiel do bytu zarazili ma nejaké hlasy. Spoznal som Louisov a Harryho, ale ten tretí nie. Potichu som sa zobliekol, vyzul a došiel som do kuchyne, odkiaľ tie hlasy vychádzali.
„Ahoj Niall!" radostne ku mne priskočil Louis a objal ma.
„Ahoj" šepol som a rýchlo potlačil slzy. Lou sa na mňa zamračil, no potom sa otočil a znova radostne pokračoval.
„Asi si si všimol, že máme návštevu!" prikývol som a nesmelo dvihol pohľad na chlapca stojaceho neďaleko mňa.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Bože, ten chalan je ako vystrihnutý z módneho časopisu! A pozerá sa na mňa! Nie, doslova ma hltá pohľadom! Ach Bože Horan spamätaj sa, máš predsa Zayna a na neho nikto nemá!
„To je Theo. Theo Tomlinson. Môj bratranec" pousmial sa Louis a tá hora sexepílu sa pohla mojím smerom. Snažil som sa upokojiť svoj tep, ale čím bol bližšie tým to šlo ťažšie. Do nosa mi udrela jeho jemná vôňa. Je to alfa. Ach dočerta! Toto nie je ani len trochu dobré! Natiahol ku mne ruku s úsmevom.
„Ahoj, som Theo" nesmelo som mu ju stisol a sklopil radšej pohľad.
„Niall" šepol som a rýchlo vytiahol svoju ruku z tej jeho.
„Ni ak ti to nebude vadiť, tak Theo u nás ostane do piatka. Pracuje pre otcovu firmu a majú tu nejaké jednanie, no a nechcem, aby rodina prespávala v hoteli" usmial sa na mňa Louis a ja som iba prikývol. Podišiel som k chladničke, z ktorej som si vytiahol kolu, z poličky si vzal čipsy a zamieril som si to do svojej izby. Cítil som na sebe Theov pohľad, ale nepozrel som sa na neho.
Zabuchol som za sebou dvere a s povzdychom som sa po nich zviezol na zem nechávajúc emócie ovládnuť moje telo. Bolo toho na mňa veľa. Síce sa nestalo nič hrozné, ale ja som strašne citlivá osobnosť a stačí iba malá hlúposť a dokáže ma to rozplakať.
Po asi hodine čo som neustále plakal už ani sám netuším prečo, som sa zdvihol zo zeme, odhodil som do koša prázdny obal od čipsov, ktoré som do seba pchal počas toho, čo som iba plakal a došiel som do kuchyne. V chladničke sme mali iba špagety, ktoré mi uvaril pred nedávnom Zayn, ale nemal som na ne práve teraz chuť. Zatvoril som ju teda a trocha rýchlo som sa otočil čím som narazil do niekoho. No na moje „šťastie" to bol Theo. A samozrejme, že som sa musel strápniť ako sa mi to vždy stáva pri niekom sympatickom a vylial som mu na tričko kolu, ktorú som pôvodne niesol pre seba.
„Pane Bože, ja sa ti veľmi ospravedlňujem! Je to moja chyba! Nepozeral som sa kam idem!" začal som sa ospravedlňovať, no on mi priložil prst na ústa.
„Hej v pohode. Nič sa nestalo" pousmial sa.
„Dobre, no daj sem, ja ti to vyčistím, keď som ti to už zašpinil" mierne som sa na neho usmial a on nadvihol obočie.
„Isto?" prikývol som. Čo ma nepočul alebo čo? „Tak dobre" pokrčil ramenami a zobliekol si tričko. Naskytol sa mi pohľad na jeho nahú hruď a v tom mi to došlo. Pred pár sekundami mi to nenapadlo. S červenajúcimi tvárami som si od neho prevzal tričko a rýchlo sa otočil, aby som ho nevidel. Namočil som jeho tričko pod vodu a do ruky si vzal trocha mydla. „Ako dlho sa poznáte s Louisom?" prehovoril po chvíli a ja som len pokrčil ramenami.
