Moje svetlo

11.

Zapadalo už slnko, keď sa to stalo. Bola som vtedy vo vani, keď sa to začalo. Niekto mi v izbe rozbil okno a hneď som si dlaa uterák okolo svojho tela a vybehla som z kúpeľne. Vyšla som a stál tam chlap. Nečakal ma, tak som ho potkla a katanu, ktorú som mala schovanú za komodou som vytiahla. Jedným mávnutím sa mu katana dotýkala krku a aby náhodou nevstal, tak som mu nohu položila na jeho hruď. "Čo tu chceš?!"zakričala som naňho. Rukou mi schytil členok a pritiahol si ho. Stratila som rovnováhu a padla na zem. Stále som si druhou rukou držala uterák. Nemala som teraz cas sa prezliekať, takže som bola rada, že som mala aspoň niečo okolo seba. Bol dosť rýchlia otočil ma na chrbát a s tričkom, ktoré som mala pripravené na prezlečenie, mi uviazal ústa, aby som nemohla rozprávať. Moju ruku, ktorou som držala katanu, mi schytil a katanu mi odhodil dosť ďaleko. Nemohla som nič robiť. Nevidela som mu ani na tvár. Mal okolo úst šatku a tvár mal blatom(alebo čo to bolo) natretú. Videla som presne len jeho oči. Jedno oko mal belasé ako oblohu, ale to druhé bolo biele. Asi sa mu niečo stalo, možno operácia ale bolo to strašidelné. Jediné, čo mi ostávalo, bolo to že ho kopnem. Nemala som šancu, kedže som mala voľnú len jednu ruku. Kopla som ho, aby som si dala dole šatku. Rýchlo som zrevala bratovo meno a on ma zhodil na zem a tisol k zemi a len nadával , aby som držala hubu. Na to sa otvorili dvere a v nich stáli Trevor s Ryanom. Vrhli sa naňho a rýchlo ho aj spacifikovali. Trevor mu držal nohy, zatiaľ čo Ryan mu priviazoval nohy, aby sa nepokúsil o útek. Ryan zobral z úst šátok, aby sme naňho lepšie videli. Na tvári mal samé hnusné jazvy, ktoré sa mu museli bolestivo hojiť. Konečne som si uterák upravila tak, aby som si ho nemusela držat. Pozreli sa na mňa, že či som v poriadku. Išla som sa zvyhnúť, ale stalo sa niečo som som nemala v pláne...