Moje svetlo

16.

Pár sme ich zneškodnili ale nebol stále koniec. Teraz sme boli trošku stratené ale vedeli sme, že Ryan na nás dáva pozor. Deň by sa mal pomaly končiť ale nikto nepovedal, že to nebude pokračovať v noci. Jednu katanu som musela odhodiť lebo bola tupá. No ja som za to nemohla! Sekala som s ňou do stromov, lebo sme stretli muža, ktorý len skákal po stromoch a bol naozaj rýchly. Išiel mi riadne na nervy a ten jeho hnusný úsmev a stále si niečo mrmlal. Hrôza... ''Aria?''šepkala Darcey. Otočila som sa za ňou a bola tam nejaká žena s tmavými dlhými vlasmi. ''Pozrime sa. Nejaká dve dievčence so škaredými tváričkami. Že sa vôbec dokážete ukázať na svetlo''začala sa smiať a vytiahla bič,''idem vás za to potrestať, že ste zlé dievčatká.'' Chvíľu si ho hladkala a potom sa na nás hnusne pozrela. Švác! Prvú ranu urobila ona. Bič pleskol o zem medzi mnou a Darcey. Ani sme si toho nevšimli kedy sa jej to podarilo. Teraz sme vedeli, že nesmieme ju nechať robiť si čo chce. Ale kde zmizla?! ĎALŠIA RANA! ''Auuu!''kričala Darcey a už som len videla ako je Darcey na zemi a pri nej tá žena. Darcey sa snažila brániť tým ranám, ktoré jej dávala s bičom. Vytiahla som katanu a zakričala, že nech prestane. Ešte som ju nazvala škratou a to sa jej moc nepáčilo. ''Hmm?? Ako si ma nazvala? ''nechápavo sa na mňa otočila a ja som jej to zopakovala: ''Takže si aj hluchá? No poď škrata ukáž svoje nechutné pohyby.'' Naštvaná sa za mnou rozbehla a vyskočila do vzduchu aby mi dala dobrú ranu z vrchu, lenže som skočila do strany aby som sa tomu vyhla. Vstala som a hneď ona dodala:''Asi to tu bude zaujímavé...'' Ja som sa pozrela na Darcey, tá ešte nemohla poriadne vstať. Tak som jej povedala:''No poď škaredé káčatko...''