3.

38 4 1
                                    

Bol to hornatý ostrov, ktorý sme nemohli opustiť. Prileteli sme vrtulníkmi, ale každý vrtulník mal rôzne miesto na pristátie, ďaleko od ostatných. Slnko už zapadalo a dostali sme len pokyn prežiť a odleteli preč. Nás nechali tam samých na vlastnú päsť. Ryan mi naznačil, že by sme sa mali pohnúť z miesta a nájsť miesto kde by sme sa utáborili. Vytiahla som papier a mapovala som miesta. Zatiaľ čo ja som kreslila, Ryan sa snažil zhodnotiť kde by sme sa mali utáboriť. Zbierali sme cestou bylinky a lesné plody, na ktoré sme natrafili. Vyrobili sme si nože, aj to treba k prežitiu."Aria, dáme si prestávku."zvolal môj brat a sadol si si na zem. Urobil si cop, aby mu vlasy nepadali do očí. Dovolili mu si zobrať gumičku do vlasov, lebo mal vlasy po ramená. A asi aj preto, lebo ho nikto nechcel naštvať a on bez gumičky do vlasov sa nepohne ani na krok. Huf... Som rada, že sme si dali menšiu prestávku. Kondičku mám dobrú, ale stále hore kopcom šlapať není len tak na srandu. Zrazu sme začuli vreskot. Hneď sme sa dali do pozoru. Nevedeli sme, čo nás čaká. Rozbehli smerom k tomu kriku. Bolo tam asi 13-ročné dievčatko obklopené vlkmi a bola už dosť pohrýzená. Snažila sa brániť nožíkmi, ale bola moc vystrašená a triasla sa celá. Zakričala som, aby Ryan zobral to dievča, zatiaľ čo ja som sa pripravovala na menší súboj s vlkmi. Bola už takmer noc a Ryan na mňa zo stromu zakričal, aby som vyliezla na strom. Mal pravdu, ako vždy... Po tme by som nemohla sa biť s nimi a aj keby sme zapálili hociktorý konár, tak by sme len prilákali ďalšiu zver. Nemohla som riskovať, že by som bola hneď roztrhaná vlkmi, alebo inou zverou. Dievčatko bolo zo stráty krvy ale aj zo šoku v bezvedomí, ale Ryan sa o ňu dobre postaral a obviazal jej všetky rany ktoré mala. Moc sa mi to nepáčilo, že pomáhame dievčine, o ktorej nič nevieme a vôbec.. Čo tu robí?! Áno bolo nám povedané, že nebudú len tými z W.W.K.E... Ale aj tak?! Taká mladá by tu nemala čo hľadať! Nemali sme na výber a jeden z nás musel ostať hore. Po troch hodinách sme sa striedali so spánkom. Nemôžme jej veriť...

Moje svetloWhere stories live. Discover now