9.

19 4 1
                                    

Pri pláž to trvalo asi len 15-20 minút. Celou cestou nič Trevor nepovedal a celkom ma to trápilo, kedže on by nezavrel hubu ani na pohrebe. Stále má o niečom kecať, ale teraz bol tichý. Asi poprvý krát ho iba vidím. Bývavalo to tak, že som ho vždy najprv počula a až potom videla. Lebo ho bolo počuť neustále. Dosť ma to zožieralo z vnútra, tak som si povedala, že ak náhodou bude trošku ďalej od všetkých, tak sa s ním porozprávam. Prvé, čo sme spravili bolo asi to, že sme sa uvelebili na pláži a chytali sme dlaňami piesok a pozorovali ako sa nám pomaly stráca z dlaní. Prišiel ku mne brat a oslovil ma: "Vieš Aria... Viem, že moc nechceš veriť Lucienovi a Elion. Ale...Neviem ako ti to vysvetliť. Elion mi ťa pripomenula. Tiež mala ten istý strach a aj tú istú bolesť v očiach, ako aj ty v ten deň. Nechcel som aby niekto iný zažil strátu. Chcel som, len aby si vedela dôvod, prečo som to spravil. Nehnevaj sa." Bože Ryan. Hneď na to ma objal. "Prepáč, že som nezachránil aj ich."pošepkal a vzdialil sa. Ešte zakričal, že nech už ideme do toho mora, lebo sa roztopí. Poprvý krát aj on si užíva života. Predtým to bolo len samé ochraňovanie a zabíjanie. Všetci sme sa vyzliekli a utekali do mora, až na Trevora...Zatiaľ, čo si Darcey dala dole gumičku z vlasov a ukázala svoju veľkú leviu hryvu, zatiaľ, čo Lucien s Elion skákali do vĺn a môj brat s Mystom pretekali v plávaní, Trevor si sadol pri ohnisko a kukal sa na tancujúce plamene pred ním. Išla som teda za ním... Prisadla som si k nemu a hneď som sa ho aj spýtala: "Spravila som niečo? Lebo dnes si sa na mňa nepozrel, ani si sa neusmial, ani neprehovoril..."
On sa na mňa pozrel a ofinu, ktorá mi zase padla do očí, mi dal na svoje miesto-za moje ucho. "Nikdy som si nevšimol, aké máš krásne oči. Sú ako keď mesačný svit zasvieti na toto prekrásne belasé more. Prepáč mi, ale dosť som dnes o tebe rozmýšlal, preto som dnes toho moc nenarozprával a nezabával s ostatnými. Ale neboj hneď to zmením."odpovedal a chytil ma za ruku. Potiahol ma a usmial sa na mňa s jeho šibalským úsmevom a povedal s príjemným melodickým hlasom: "Poď. Už na nás všetci čakajú."

Moje svetloDonde viven las historias. Descúbrelo ahora