Moje svetlo

12.

"Ehmm..Aria, niečo ti spadlo..."ozval sa celý červený môj brat. Kukla som sa a zbadala som, že som stála na mojom uteráku, ktorý mal byť okolo môjho tela. Rýchlo som ho zodvihla a kričala aby odišli z izby aj s tým netvorom. Všetci sme boli červený. Ja som sa zamkla v kúpeľni a oni odišli aj s tou návštevou. Musela som to predýchať. Po niekoľkých minútach som už oblečená vyšla z izby a utekala dole schodmi. Skoro všetci sme už stáli pri tom netvorovi. Bol zviazaný na stoličke. Chýbal Lucien s Elion. Darcey chcela ísť pre nich, ale Myst sa oprel o Darcey a povedal, že nech nikde nechodí, že on už je dávno tu. Ale Myst zrazu stál ako stĺp. Došla aj Elion a tá sa zhrozila. Došla k nemu a dala mu facku. Nechápali sme, čo sa deje. Lucien nás požiadal aby sme išli na terasu a Elion s tým netvorom nechali samích. Súhlasili sme, ale ešte pred tým sa Darcey spýtala Mysta, že či bude v poriadku a on sa na ňu len usmial a povedal, že sa nemá báť. Hneď ako sme došli na terasu, Ryan sa obrátil na Luciena a spýtal sa, čo sa vlastne deje.. "No. Jeho meno sme nikdy nevedeli, ale prezývali sme ho Jazva a nikdy mu to nevadilo. Kedysi patril do našej organizácie, ale zo záhadných dôvodou sa zrazu vyparil. Dalo sa s ním zhovárať a malú Elion mal dosť rád. Veľa ju aj naučil. Hlavne ako narábať so zbraňami aj keď je malá a ešte nešikovná. Dá sa povedať, že ho brala ako brata. Aj keď by somtú rolu zobral zaňho. Tiež je pre mňa ako rodina..."ďalej pokračoval Lucien ale malá Elion ho zastavila slovami:"Pre mňa si vždy bol môj brat. A vždy aj budeš. A nežiarli toľko! Aj ty si ma toho veľa naučil. Napríklad ako byť mrzutá." Začali sme sa všetci smiať. Naozaj som rada, že som medzi týmito skvelými ľudmi. Ale čo s tým chlapom...