Moje svetlo

4.

Mala som stráž. Ryan chcel ešte vydržať, ale prehovorila som ho aby si išiel zdriemnuť. Strom bol dosť mohutný, však vyliesť som si pomohla tak, že som si nožíkmi vyrila diery. Hmm...Stále sa tá malá nezobudila. A neverím, že niekto ako ona môže byť zlá. Nevyzerá na to. Najradšej by som ju nechala na zemi a nech si robí čo chce, ale musím zistiť prečo je tu. Možno to je len skúška, ktorú vymysleli aby zistili ako sa zachováme. Vôbec nemám tušenia... Pomaly uyž vychádzalo slnko. Bola som aj rada, že možno prefackám to dievčisko, nech sa vráti k mame. "Elioon!!!" Začula som výkrik z neďaleka. Ktorý hlupák je taký trafený, aby behal po lese a kričal. Zobudil sa aj brat a vytiahol nože. Zoskočila som zo stromu a tesne vedľa neho som dopadla. Hneď som načiahla ruku, aby som sa koncom noža dotýkala jeho krku. "Nevriaskaj."potichu som mu to povedala, ale on sa zvrtol a nasmeroval moju ruku s nožom na môj krk. Ryan len sledoval, či to zvládnem sama alebo mi pomôže. "Hľadám svoju kamarátku, ak mi chceš stáť v ceste tak ťa na mieste zabijem."povedal nazúreným ale aj výstrašeným hlasom. Mal blonďavé vlasy a modré až do biela sfarbené oči. Ryan zoskočil zo stromu aj s dievčaťom a s jeho chladným výrazom vraví: "Hľadáš toto? Nemáš zač." Blonďák mi pustil ruku a rýchlo sa približoval k dievčaťu. "Elion! El! Zobuď sa!"snažil sa ju prebudiť. "Potrebuje oddych... Zatiaľ za to, že sme ju nezabili, nám môžeš vysvetliť pár vecí..."navrhol Ryan tomu bľondákovi, ktorý neochotne prikývol...