Moje svetlo

14.

Vztíčila som hlavu. Ide sa! Najprv sme museli zistiť, koľkí sú v dome. Postupovali sme hore. Na privítanie tam stál Jazva aj so ženskou. Prvé slovo, čo ma napadlo bola "fúria". No otras. Jej modré krátke vlasy s jej hnusným úškrnom, len dodávali zlý dojem. Mne nevadia farebné vlasy, ani nič také. Ale jej sa to vôbec nehodilo. Vyzerala hrozne. Ako taký psychopat a aj sa tak usmievala. "No čo jazva. Ktorého môžem zmlátiť? Hmm? Ktorého? Tá malá je zlatá. Možno by som jej mohla zlomiť tie malé prsty. Môžem?" fúria radosťou skákala. Jazva si na sebe nechal mrzutý výraz a stál ako socha. "Tak túto si beriem ja..." odpovedala Darcey a hneď mala dlane v pästi. "Heh?! Ju? Jazva ale potom môžem tu krpatú, však???"asi sa jej neľúbilo, že sa musí najprv pobiť s Darcey. "Dobre. Aria, pomôž Darcey. Jazva je tvoj. My ideme ďalej."povedal Ryan a roztrúsili sa. Jazva chcel asi povedať, že nikam nejdú, ale už tam neboli. Ostali sme tam len my dve. Asi nečakal, že zase sa bude biť so mnou. Má aj pravdu. Vtedy som nebola v najlepšej forme. Nebol moc nadšený. "Nech to máme za sebou..." dopovedal to a hodil vrhací nožík. Bolo to tak rýchle, že som si všimla len dľaň zovierajúcu nožík pred mojím okom. "Už sa zobuď a nerob zo seba neschopnú."povedala mi Darcey s nožíkom, ktorý v tej rýchlosti chytila. V tom dobehla tá fúria a začala sa biť s Darcey. Ja som vytiahla katany a zaujala som bojovú pozíciu. On sa len usmial a vytiahol dýky. "No ukáž sa!"vykríkol a utekal za mnou. Aj keď ma malé dýky, tak má šancu. Áno, mám dve katany, ale je rýchlejší. Musím si dávať pozor. Bolo len počuť škrípanie katán o dýky. Nikdy by som neverila, ako niekto môže tak dobre sa obraňovať s dýkami. Rez... Vidím stekajúcu krv... Není jeho , ale moja. Presne pod okom, na líci. Štípe to... Odhodila som jednu katanu, lebo dve sú teraz len problémom. Jedna mi postačí. S ňou budem ľahšia. Schytím ju rukami a rozmýšlam čo robiť. Môžem využiť, že má dlhý čierny kabát. Nebude najlepšie preňho, ak sa bude musieť častokrát otáčať. Rozhodla som sa. Išla som vpred, kde mi zastavil katanu malou dýkou. Obrátila som katanu a z druhej strany som sa pokúšala vryť doňho katanu. Aj to mi pokazil, ale som sa prešmykla popod jeho pravú ruku. Myslel si, že sa otočím a budem chcieť bodnúť presne do srdca. Vtedy bol dosť pomalý. Zkrčila som sa a moja katana sa predierala cez jeho telo. Išlo to cez jeho brucho a koniec bol asi niekde pri lopatke. Vážne nevidel si poriadne na nohy cez jeho plášť. Kukal sa na mňa a usmieval sa. Z úsmevu mu tiekla krv. Otočila som sa na Darcey a ona sa ešte stále bila...