Our Life In Darkland

29

GoAwayImLoner - Sayara

Začala sa strelba, v tom momente som bola ja proti Síriusovy a Bazky proti Eyesis ktorá sa snažila napádať mňa ale Bazky ma chránil. Prišiel nový pach, vlastne dva. Zo zeme sa vynorili korene ktoré na moment spútali Bazkyho, po sekunde ale zmyzli.

Hneď na to sa ozval krik Luneara, uškrnula som sa. Sírius sa pozrel tým smerom a namieril tam zbraň, prestal sa sústrediť na mňa. Nikdy nedokázal robiť dve veci naraz. Vytiahla som meč a jedným švihom som mu odrezala ruku v ktorej držal zbraň. Rula padla na zem, a Sírius zasičal od bolesti. Naštvane sa otočil tvárou ku mne, priložila som.mu zbraň k čelu a vystrelila.

Mozog a krv boli všade a telo sa zosypalo na zem. Krv a kusi mäsa sa začali skladať späť, tak som prebila a namierila na jeho telo, prst som dala na spúšť a-...

"Bum !" Ozval sa výstrel.

Zneisteme som sa pozrel na zbraň, výstrel nebol môj. Započula som krik mužský krik a veľmi známe vrčanie. Z lesa doslova vyletel chlap v nepriestrelnej veste a kukle. Na ňom pristál Lunear vo vlčej podobe a odtrhol mu hlavu.

,,Ako... Nechcem sa do vašej vojny zapájať, hlavne preto že by som si tu ani nešktrol, ale práve sa sem blíži asi 30 vojakou z automatikou , 2 vrtulníky a asi 5 obrnených aut. " vážne sa na mňa pozrel a oblízol si tesáky od krvy.

Kývla som hlavou a pozrela sa smerom na Síriusa, o čelo sa mi oprela hlaveň jeho zbrane , v okamihu som mu priločila k čelu zbraň aj ja a čakala som na jeho výstrel, no ten neprišiel. Na zbrani sa objavila ruka, tú rukavicu som veľmi dovre poznala.

,,Tati !?" pohľad mi prešiel na tvár.

Sírius stuhol, ja som pomaly zložila zbraň narozdiel od Síriusa ktorý na mňa stále mieril ale pozeral sa na otca.

,,Ty, zlož tú zbraň a ty skroť Bazkyho." Pozrel sa najprv na neho a potom na mňa.

Spravila som to čo povedal a odstúpila od Síriusa

,,Sírius ty ideš so mnou a ty Sayara sa o nich postaraj, myslím že toto medzi vami už prekonáva medze, takže bude u nás Sírius znova bývať. A budeš na neho dobrá !" pomohol Siriusovy vstať.

,,Jasne ocinko neboj sa budeme nosiť aj rovnaké oblečenie a budeme bff" nadchla som sarkasticky.

,,Teraz vážne... Preskočilo ti !? Ja a on pod jednou strechou !? " zvážnela som.

,,Nachcem rušiť rodinnú konverzáciu ale vojaci tu budú každú chvíľu !" ozval sa nervózne Lunear.

,,Máš pravdu, Sírius poď ideme."ozval sa otec, otočil sa a kráčal preč.

,,Bež s nimi Lunear." pozrela som sa mu do svietiaceho oka.

,,Ani náhodou, nenechám ťa užiť si všetku srandu !" zasmial sa.

Z tieňou stromov sa začali vynárať vojaci. Boli všade okolo nás, Lunear bol v ľudskej podobe, zdrapila som ho za vlasi a oprela si ho chrbtom o moju hruď. Priložila som mu zbraň k hlave a prebila. Bazky si ľahol za mňa a labami ma kril zboku aj zo zadu. Všetci na mňa mierili a pomaly sa približovali bližšie a bližšie.

,,Už ani krok lebo ho zastrelím !" zkríkla som.

,,Pusť ma prosím !" Lunear začal fňukať.

,,Nestrielajte !!!" začali všetci kričať, ale stále na mňa mierili.

,,Tak ako za starých čias." zašepkala som mu pobavene do ucha.

,,Tak ako za starých čias." pobavene pošepkal medzi falošnímy slzami.

,,Bazky Hitsamire no koroto." pošepkala som takmer nepočute.

Bazky sa nenápadne jemne pohol labou a drápom si rozrezal vankúšik na chodidle z ktorého začala tiecť krv. Zavrtel dlhým chvostom a zotrel si nim veľký flak čerstvej krvy z laby. Keď chvostom švihol na druhú stranu, oprel sa nim jemne o moje zápästie čím na neho preniesol krv.

Pri pohnutí veľkého psa sa jeden vojak zľakol a vystrelil. Trafil ma do hlavy, ja som tiež vystrelila, guľka Lunearovy len o centimeter minula hlavu. Spadla som bezvládne na zem a pri pádu som mu otrela Bazkyho krv o spánok, načo sa následne zosypal na zem aj on. Videla som ako sa ma mňa vo vysokej tráve usmial, úsmev som mu opätovala. Nasledne spustili palbu na Bazkyho ktorý sa z revom zložil na zem spolu s nami. Nastalo hrobové ticho, a nikto z nás sa ani nepohol.

Vojaci sa k nám začali zbierať. A Lunear začal potichu odpočítať.
,, 3, 2, 1, 0." pri nule som zkríkla.

,,Nomero transe Bazky !"

Bazky sa zmenil z obrovského trojhlavého psa, na troch o niečo menších psov, Lunear zostal ležať a ja som spustila paľbu. Psy zrevali a rozbehli sa.

,,Hikretmure nerkte la !" zkríkla som na nich.V preklade : Nenechaj utiecť ani jedného.

Helikoptéri sa priblížili a v tedy vyskočil Lunear na nohy, premenil sa a vyletel do jednej z nich. Potom som len videla ako vyhadzuje mŕtvoly von a stroj padá k zemi, čo následne zopakoval aj u druhej.

Po niekoľkých minútach bola lúka posiata mŕtvolami, a zaliatá krvou.

Z vraku auta vyklusal nabudený Lunear vo vlčiej podobe. ,,Whooohow ! Toto mi chýbalo ! Tento plán nikdy neomrzí ! Prešlo 50 rokov a stále tomu uveria !" začal sa smiať. Spoza neho sa vynoril už zcelený Bazky a hodilpred neho masku. Lunear sa premenil a obzrel si ju. Usmial sa a nasadil si ju.

,,Hej Sayara !"

,,Hmm ? Pozrela som sa na neho.

,,Nevyzerám v tom tučne ? " nahodil priteplený hlas a zapózoval.

,,Ty si somár ! " zasmiala som sa a udrela ho do chrbta.

,,No poď ideme !" dodala som a nasadla na Bazkyho. Lunear nasadol tiež.

,,Hurá za Síriusom !" sarkasticky ma podpichol.

"Bazky je vysoký cca 8 metrov, a domov to je cca 80 km. Tak ma neser lebo ťa z neho najprv skopnem a potom povesím za vajcia a budem ťa za nim ťahať až domou !!!" povedala som rozzúrene ako asi nikdy predtím.

Lunear sa začal smiať, a po chvíli sa začal uškŕňať aj Bazky.

Vzdychla som si a popohnala Bazkyho aby išiel rýchlejšie.

Aby bolo jasné , táto kapitola má má 945 slov, takže ak tu niekto napíše kapitolu z menej ako 400 slovami tak ho predhodím Bazkymu !!! XDDDD...