Our Life In Darkland

2

Devil_Angel = Carie

Prechádzam sa po tmavom hustom lese a snažím sa nájsť aspoň kúsok potravy, keďže mi v žalúdku vyhráva celý orchester.

Moje čuchové bunky zaznamenajú krv a žalúdok sa mi z nadšením ozve.
Mierim si to rovno za tým úžasným pachom a pomaly mi sliny zbiehajú po mojej, i tak, bledej tváre.

Schovám sa za strom, pretože som vo vzduchu zavetrila pach Ghoula. Zamračím sa a nad predstavou, že mi ghoul uchmatne večeru a ja zase nebudem mať čo jesť, sa mi zježili chlpy a ako na protest sa mi ozval môj vyhladovaný žalúdok.

Byť medzi teplokrvnými, keď ste upír, je celkom výhodné ale na druhú stranu sa ich nesmieť ani len dotknúť je v skutku na zaplakanie.

Totižto vec spočíva v tom, že som prehrala z iným upírom a tak celý mesiac nesmiem odísť z lesa. A v dnešnej dobe nájsť v lese teplokrvného je hotový zázrak. A preto som už vyše mesiaca nič nejedla a doplatila na to hlavne moja sila.

Myšlienky som dala do úzadia, pretože som sa vybrala za tým ghoulom, ktorý mi chcel uchmatnúť moju večeru. Svoju ľadovo bledú ruku som položila na jej rameno a ona v tom momente stuhla.

,,Už si jedla, túto nechaj namňa"- ozvala som sa a vybrala sa k tej žene, ktorá zrejme chcela ujsť ale celkom sa jej to nedarilo. Ako naschvál utiekla do lesa a snažila sa tam schovať. Zasmiala som sa nad jej rozmýšľaním a pomalým krokom zamierila rovno za ňou.

,,Pozri sa. Vyše mesiaca som v tomto lese a poznám tu už každý kameň, preto pochybujem, že sa mi skryješ. K tomu cítim tvoj strach a to ma nesmierne štve. Tak pekne krásne zlez z toho stromu, kým si neublížiš. Zbytočné plytvanie krvy..."- poslednú vetu som si povedala skôr pre seba a pohľad namierila rovno na strom, kde sa nachádzala.

Ako tam dopekla vyliezla za tak krátku dobu? A v takom veku?

Zaškvŕkalo mi v bruchu a v tom momente som sa ocitla vedľa nej na konáry. Keď si ma všimla, myslela som si, že prerazí strom. Psychopaticky som sa zasmiala a zubom jej prerezala tepnu. Asi si myslela, že vykúzlim tesáky alebo niečo také, pretože bola celkom mimo, keď som jej začala piť krv bez toho aby cítila tesáky v tepne.

Krv som hltala jedna radosť, tri týždne bez jedla robilo svoje.

Keď som dovečerala, telo bezvládne spadlo zo stromu a ja som spokojne odkráčala do hĺbyn lesa, lenže to by ma niekto nesmel vyrušiť.

Pregúľala som očami a pozrela sa za seba, pričom som mala krv snáď všade. Oblízla som si pery a nahnevane zazerala po nej.

,,Čo chceš?!"- zasyčala som po nej....

Trošku kratšia ale snáď nevadí ^^
Uhm.. Mno.. Trošku mi to potrvalo kým som niečo vymyslela a tramtadatá, je tu nová kapitola z mojou postavou.
Nemám k tomu čo dodať, tak snáď sa časť páčila ^^

Pokračovať by mala GoAwayImLoner