Our Life In Darkland

15.

_Devil_Angell- Carie

Hodila som Luenara na chrbát Ignis a vybrali sa ani neviem kam.

Každý bol unavený a ja som bola úplne nepríčetná, len som sa tam tak ťahala za nimi a katanu som ťahala za ze sebou. Na oblohe svietil Nov a tak som nebola vo svojej koži. Kým som nebola upírka, vždy som sa vytratila na Nov a nebolo ma vidno týždeň. Mala som nutkanie utiecť a vrátiť sa na miesto, kde všetko začalo, ale nemohla som odísť teraz, keď na potrebovali.

Príď sem, čakám ťa..

Zamrzla som na mieste a tým upriamila pozornosť všetkých. Nenávidela som toto mesto. Keby nebolo dohody, už som dávno preč.

,,Si v poriadku?"- spýtali sa všetci naraz. Ztrnula som a katanu pevne zovrela v rukách, až mi obeleli hánky.

,,Hej,"-pozrela som sa Ignis, ,,Choď za nimi a ochraňuj ich. Keď sa do rána nevrátim, nehľadajte ma. Budem mŕtva"- poslednú vetu som hovorila už všetkým. Nechcela som od nich pomoc. Toto si musím vyriešiť sama, predsa to je môj problém.

,,Nechceš pomoct?"- spýtala sa ma Shannon a ja pokrútila hlavou.

,,Je to môj problém. Nebudem vás do toho zaťahovať"- nikto nestihol odpovedať a už ma nebolo.

Ten špinavý bastard. Agrh, zničil mi všetko čo mohol a ešte sa mi tu ide ukazovať? Dobre vie, že ja som oproti nemu mravec a ešte mám tam ísť. Som si vedomá toho, že tam pravdepodobne umriem ale už a tým nič nenarobím.

Utekala som cez stromy a vetvičky konárov ma nepekne búchali do tváre, až som zacítila svoju krv, ktorá sa rynula zo škrabancov. Zakusla som si do pery a vytiahla katanu.

Zastala som až na čistinke, kde som stratila všetko. Rodina mi tam umrela pred očami, rukami môjho brata. Mňa tam samozrejme odchytili a stalo sa zo mňa toto. Odpľula som si, keď som stála presne tam, kde bola hlava matky. Ešte stále som ich tam cítila. Začali ma páliť v očiach slzy.

,,Ahoj Carie, už sme sa dlho nevideli"- prehovoril svojím odborným hlasom Leuis. Naplo ma pri myšlienke, že on je môj stvoriteľ.

,,Čo tu robíš, a ako sa opovažuješ vôbec na mňa prehovoriť?!"- vyštekla som po ňom. Rýchlosťou blesku som mu chytila golier trička a vrazila som ho o strom, ktorý sa sa rozhengal.

,,Takto sa chová dáma?"- stále sa usmieval a ja som kyprela od hnevu.

,,Nie som žiadna Dáma!"- skrýkla som a šmarila ho o vedľajší strom.

,,Som tvoj stvoriteľ"- odpovedal lahostajne a majetnícky si ma k sebe pritiahol. Mala som pocit, že sa tam pozvraciam ale snažila som sa držať. Odstrkla som ho od seba a od nervov som začínala peniť a vrčať.

,,Nebodaj sa z teba stala vlkodlačka. Myslel som si, že si len moja"- uchechtol sa a ja som v tom momente explodovala. Nechcela som používať telekynézu ale asi bude nutná. Schmatla som ho a vysel vo vzduchu, takže na mňa pozeral zhora.

,,Nikdy som ti nepatrila! Nikomu nepatrím! Čo si vôbec o sebe myslíš?! Zabil si mi rodinu, zabil si moje ja! Ty špinavý..."- nestihla som dopovedať, pretože od nervov okolo mňa levitovali kamienky a ja som tam pomaly vzbĺkla ako fénix.

,,Si slabá. Vždy si bola."- zmizol mi z dohľadu a ja som sa tam obzerala, kde je. Nenávidím ho!

,,Vieš, myslel som si, že si sa poučila ale očividne nie. Nechcem to už naťahovať. Wiccanka. Tvoja rodina bola sprostá, nechoď v ich svetle."- obzrela som sa za ním a schmatla som ho za krk.

,,Láskavo si moju rodinu neber do úst!! "- vrieskala som tam na celý les, takže ma bolo istotne počuť. Horela som od hnevu a kamienky okolo mňa stále levitovali.

,,Si mocná, len nevieš ako tú moc využiť a to ťa robí slabou"- odvetil a smial sa na plné hrdlo. Pritiahol si ma k sebe a ja som sa tam začala kmitať. Vedela som, že umriem.

,,Pozri sa. Tvoj brat umrel tvojimi rukami, nechceš nahradiť jeho miesto?"- zašepkal mi do ucha a mne prišlo zle. Viac odpornejšieho upíra som už dávno nevidela.

,,To radšej umriem!"- zasyčala som mu do ucha a on sa len zasmial. Čo mu je furt také smiešne?

,,Tvoje prianie mi je rozkazom"- odvetil, na čo ma následne hodil o strom a mojou vlastnou katanou ma prebodol a ja som zostala visieť vo vzduchu. Kašlala som krv a syčala som od bolesti. Rany sa mi nezahoja len- tak. Hojia sa mi týždeň.

,,Ignis, prepáč"- usmiala som sa do prázdna a čakala na smrť....

Ehm.. Uhm.. Tak tadaaa... Pôvodne som to nemala písať ja ale čo už..

Mno.. Ja neviem prečo, ale ja rada zamotávam, tak som zvedavá, či Carie niekto zachráni alebo ju tam nechajú :DD

Zatiaľ Sajonara!