,,Ver mi" povedal si, keď sme sa stretli.
Ja som ti uverila a potom ťa stratila
a márne si kúsky zo srdca zo zeme zbierala.
Slová tvoje vo mne navždy sú
a tajne dúfajú.
,,Srdce ťa bolieť nebude." povedal si.
A tak mi teraz povedz prečo
kvôli tebe trpím?
,,Ľúbim ťa." si pár-krát vyriekol.
Tak mi prosím povedz,
prečo si do postele s inou vkĺzol?
,,Nikdy ťa neoklamem" boli tvoje časté slová.
Tak potom prečo si klamal?!
hovoril si slová, ktoré si vážne nemyslel?!
Ale predsa si niečo pravdivé povedal:
,,Neboj, na poli ho nepolámem."
Áno nepolámal si ho na poli,
ale aj tak to strašne boli...
Nie je tisíc kúskov nejak veľa?
alebo sa tým radšej nezaoberáš?
Ja ti teraz jedine krásny život prajem,
a na sebe sa len a len smejem.
Mýlil si sa však v jednom.
Nezabil si moje srdce bezbolestným jedom.
YOU ARE READING
Zmätenie mysle
PoetryNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
