Do zrkadla pozerám
na seba sa usmievam.
Pery v divnej grimase
a oči utopené v zúfalstve.
Do zrkadla pozerám
a seba len v ňom hľadám.
Vidím však len masku,
za ktorou sa schovávam.
Do zrkadla pozerám
cudzej tvári sa vysmievam.
Tá moja tam nie je,
tá v bezpečí ukrytá je.
ESTÁS LEYENDO
Zmätenie mysle
PoesíaNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
