Čože tak vädneš?
A radšej sa neusmeješ?
Nemrač sa!
Máš dôvod hnevať sa?
Ako uhorka kyslá vyzeráš.
No krajší budeš ak sa usmeješ.
Nemyslíš?
Odhoď závoj tmavý!
Odhoď ho! je plný zlovestnej nádeje.
S ním sa neusmeješ
a naveky škaredý zostaneš.
Chceš to?
Chceš byť ľuďmi ignorovaný
a naveky sám?
To nikto nechce, myslíš, že ty áno?
Tak sa usmej!
Odožeň zlobu!
Privítaj bezoblačnú oblohu!
YOU ARE READING
Zmätenie mysle
PoetryNa perách úsmev v očiach zmätok je. Srdce dávno stratené túži iba po zmene. Všetko je myslím, že z mojej hlavy, no nerýmuje sa to stále a ani to nedáva občas (a možno zväčša) zmysel... Ale je to myslené úprimne a vážne. Občas je do detské a možno d...
